Môže byt rybka slobodná keď jej akvárium vlastní rybka v susednom akváriu a musí jej preto platiť nájom za akvárium a vodu v ňom…?
.
Do tejto skupiny spadá aj zištné požičanie svojho vlastníctva druhému.
Súkromným majetkom môže byť aj oblečenie, jedlo (aj keď v praxi je zväčša osobným vlastníctvom), auto, dom užívateľa, a samozrejme aj továreň, či banka.
Súkromné vlastníctvo býva zväčša požičiavané / prenajímané za materiálny prospech. Nezištné požičanie predmetu nie je súkromným vlastníctvom. Vlastníctvo je tak využívané ako zbraň k lúpeniu – k bezprácnemu získaniu produkcie druhého človeka.
Obmedzí ťa, ak tvoje telo, tvoje trenky, tvoje auto, dom, či prácu vlastní niekto iný?
Hádam, že áno. Súkromné vlastníctvo obmedzuje tvoju slobodu.
Človek bude plne slobodný, až bude vlastník svojho tela, svojich treniek, spolu/vlastník auta, domu a práce.
Zákaz súkromného vlastníctva si dnes väčšina z nás ani len nevie predstaviť. Podobne sa si ľudia kedysi ani len nevedeli predstaviť, že by bolo zakázané otroctvo – súkromné vlastníctvo človeka. A dnes sa nám to zdá byť normálne, nik sa nad tým nepozastavuje…
Podobne by sme mali pokračovať v oslobodzovaní človeka a rozšíriť zákaz otroctva aj na životný priestor človeka. Veď nedokážeme žiť v zduchoprázdne – sme neoddeliteľne spätý s priestorom okolo nás.
Zákaz zotročovať je zároveň ľudským pravom na slobodu.
.
Formulované pozitívne:
Základným ľudským právom je právo na osobné vlastníctvo svojho životného priestoru.
Právo na súkromné vlastníctvo životného priestoru druhého je v priamom rozpore s právom na svoj životný priestor, preto nemôže byť ľudským právom.
Súkromným vlastníctvom našej matky Zeme, ju staviame do pozície nášho otroka. A podľa toho sa k nej aj staviame: ničíme našu planétu, jak keby sme ju vlastnili! Je načase priznať našej matke Zemi právo, aké sme priznali človeku… Naša matka Zem má právo byť slobodná a vlastniť samu seba!
.
Prisvojenie si darov Matky Zeme (či Boha) je podvod.
Zem, vzduch, voda, slnko nie sú výtvorom človeka – boli tu už milióny rokov pred nami. Nemôžu byť preto vlastnené človekom! Človek môže vlastniť len to, čo bolo vytvorené prácou človeka. Človek nemá morálne právo vlastniť to, k existencii čoho neprispel.
Kupčenie so zemou je nemorálny podvod – ilúzia.
Zem preto nevlastní žiaden človek a ten, kto na nej žije a pracuje, má na ňu len užívateľské právo, ktoré sa môže dediť, pokiaľ potomkovia zem užívajú.
Pár storočí dozadu boli súkromným majetkom celé štáty. Štáty sme znárodnili, nemusíme už viac platiť ‘spravodlivé’ nájomné majiteľovi (dane). Spôsob prerozdeľovania daní však žiaľ ostal veľmi podobný tomu feudálnemu – občan nemá právo rozhodovať o tom ako budú jeho dane prerozdelené. Nerozhodujeme o našich daniach sami participatívne, ale je o nich rozhodované direktívne. Organizácia našej spoločnosti však ostala na prevažne hierarchickej štruktúre z feudalizmu. Akurát sme kráľa nahradili parlamentom. Sloboda príde s heterarchickou štruktúrou neurónovej siete (rozhodovanie v kruhu), ktorá umožní prejavenie potenciálu všetkých zúčastnených.
.
Svet je vzájomne pospájaný, preto nemôže byť všetko v individuálnom vlastníctve. Preto sa aj súkromné, aj osobné vlastníctva spájajú a vytvárajú skupinové vlastníctvo.
.
Súkromné vlastníctvo vytvára spoločnosti: rodinné podniky, s.r.o., akciové spoločnosti, fondy, či korporácie. Vzájomná previazanosť globálneho kapitálu je dnes už tak veľká, že o ňom môžeme hovoriť ako o zjednotenom globálnom subjekte.
Osobné vlastníctvo je taktiež možné zdieľať, či spájať do vyšších celkov a vytvárať tak vlastníctva spoločenské: partnerské, rodinné, obecné, družstevné, národné, štátne a neskôr snáď aj globálne vlastníctvo.
Vzdaním sa súkromného vlastníctva stratíme dôvod na väčšinu vojen. Ostanú stále nejaké teritoriálne potýčky, avšak prestaneme bojovať o životný priestor druhého – uspokojíme sa so svojim životným priestorom. A miesto toho, aby iní za nás prispievali pre spoločnosť, budeme môcť prispievať sami…
