Horší než ‘Zákon džungle’?

Dnešný ekonomicko-politický systém nám tvrdí, že naše správanie je riadené živočíšnymi pudmi a že žijeme prirodzene podľa ‘zákona džungle’.Ako teda teritoriálne zvieratá (napr. opice, vlci, či lamy) vlastne žijú?
Zvieratá užívaju svoje teritórium. V prípade potreby svoje územie rozširujú, pri čom dochádza k teritoriálnym bojom (ktoré len výnimočne končia zabitím protivníka).Chamtivému ‘človeku’ však nestačí užívať výsledky svojej práce, a tak vynašiel nový dôvod prečo bojovať – vynašiel banditizmus.
Človek namiesto toho, aby sial i žňal len na svojom, sa začal špecializovať na okrádanie susedných kmeňov.
Neskôr svoju myšlienku systematizoval a začal vyberať výpalné
Výpalné sa morálne ťažie ospravedlňuje a tak prišiel výpalník (ktorého dnes honosne nazývame ‘dobyvateľ) s konceptom vlastníctva zeme. Zem dobyl, vyhlásil ju za svoj majetok a od nájomníka začal požadovať spravodlivé nájomné – ‘regulérny poplatok’ za používnie ‘jeho zeme’. A tak sa výpalné pretransformovalo sa v rentu, čím sa pôvodne zločinné privlastnie zeme celkom dobre slučne naoko morálne ospravedlnilo pre ďalšie generácie…
Tento agresívny spôsob fungovania spoločnosti sa v čase mení, rôzne jeho formy nazývame rôznymi menami: feudalizmusotrokárstvo, či kapitalizmus.

Človek, vynachádzal až nevymyslel nový druh agresie ďalší dôvod prečo bojovať.

A tak sme v prírode prirodzené ‘užívateľské právo’ nahradili ‘právom vlastníckym’. Ilúzia vlastníctva zeme (tak nepochopiteľná napr. pre severoamerickych indiánov) umožnuje vlastniť zem pod cudzím zadkom a na ‘blížnom svojom’ parazitovať. Tkz. ‘vlastnícke právo zeme’ je vlastnte len ‘právom okrádať’ – parazitovať .

Vlastnícke právo sa vyvíja aj na ďalšie aspekty nášho života: po privatizácii zeme, prichádza privatizácia vody, vzduchu a ak to bude pokračovať iste nám onedlho banditi sprivatizujú aj slnko..!

Vlastnenie niečoho, čo nebolo vyrobené človekom je nemorálne – ako môže človek vlastniť niečo čo tu bolo milióny rokov pred existenciou človeka?!

Vlastnenie zeme, vzduchu či vody – životného priestoru človeka je rafinové a skryté ortoctvo.
Ak sme morálne odmietli otroctvo, treba myšlienku dotiahnuť a zamedziť aj tomuto skrytému otroctvu.

Dôvodom väčšiny naších vojen je v prírode neprirodzené ‘vlastnícke právo’. Teriroriálne šarvátky vznikajú z času načas, väčšinu svojho života vsak zvieratá strávia v mieri. Boj o nadvládu však prebieha permanentne. Takže na rozdiel od zvierat, my ľudia už storočia (od vynálezu ‘banditizmu’) nepoznáme mier!

Na ceste Humanizmu stojíme pred výzvou, ktorú si väčšina z nás ani nevie predstaviť:
Upustiť od iluzórneho vlastníckeho práva a vrátiť sa späť k prirodzenému užívateľskému právu.
Nejedná sa o žiadnu revolúciu, je to len reštitúcia prinavrátenie majetku do pôvodneho stavu, ktorý bol ľuďom vo feudálnom prevrate ukradnutí.
A odmenou nám bude Mier a Sloboda