K hnevu možno zaujať rôzne postoje… Niektorí ľudia radi zaplanú ‘spravodlivým hnevom’.
V našich mýtoch a náboženstvách dokonca aj niektorí bohovia podliehajú tejto emócii.
Hnev je spolu so strachom jednou zo základných ‘zvieracích emócií’, produktom ega primárne určeným pre našu ochranu. Prejavuje sa aj v známej reakcii ‘fight or flight’.
Poznám bitkárov, ktorí sa na začiatku boja zámerne nechali udrieť, alebo sa dokonca sami udreli, aby sa ‘naštartovali’ – nahnevali sa.
Využívajú hnev a z neho plynúcu silu. V hneve sa zvýši náš Vnútorný Oheň, vyplaví sa adrenalín, necítime bolesť, napumpujú sa svaly. Moderným archetypom hnevu je komixová postava Hulk.
Niektorí ľudia majú takzvaný ‘samonasierajúci systém’ – naštvú sa pre úplnú prkotinu a toľko kŕmia tento hnev svojou pozornosťou, až ten naozaj vzplanie. Myslím, že hnev môže byť formou drogy a môže na ňom vznikať istá závislosť.
Premena Hulka pod vplyvom hnevu:
Hnev nám môže doslova zatemniť myseľ. Angličania takémuto zatemneniu hovoria ‘red mist’ – červená hmla.
Racionálne vedomie stráca kontrolu a emócia ovládne naše činy.
A v hneve sa dopúšťame takých strašných činov, aké by sme pri plnom vedomí iste nespáchali!
Koľko vrážd, zranení a násilia bolo spáchaného v hneve?
Koľko ľudí si želá, aby nepodľahli hnevu a mohli zvrátiť svoj čin či zobrať späť slová vyrieknuté v hneve? Ale vrátiť čas už nejde. Hnev stojí za veľkým množstvom bolesti a tráum.
Keď pozorujeme výraz mimiky nahnevaného človeka, alebo sa mu pozrieme hlboko do oči, môžeme tam uvidieť diabla. V hneve strácame nad sebou kontrolu a tú preberá naše temné ja.
Hnev často trestá mňa a nie toho, na koho sa hnevám. Napríklad: ak sa počas šoférovania nahnevám na druhého šoféra, jemu je to úplne jedno, môj hnev sa ho nedotkne, zato ublíži mne, prípadne mojím nevinným spolujazdcom.
V hneve sa rozhorí Vnútorný Oheň, ale zároveň dochádza k jeho stlačeniu, zmršteniu, napätiu a tlaku. Tento tlak nám ubližuje. Ľuďom preto v hneve môže prasknúť srdce – môžu dostať infarkt. Tlak vytvorený hnevom môže spôsobiť prasknutie cievy v mozgu – môžu dostať porážku. Hnev má negatívne dopady aj na tráviace ústrojenstvo, sexuálne funkcie – prakticky na celé telo. Nehovoriac o tom, že v hneve si veľa ľudí ublíži (sám som si v hneve úderom zranil ruku).
Častou reakciou je potláčanie hnevu, skrývanie hnevu za falošný úsmev. Takéto potláčanie nám tiež ubližuje. Spôsobuje stres, jeho potlačená energia sa v nás hromadí, ubližuje nám, môže spôsobiť rôzne choroby či dokonca smrť. Alebo môže vybuchnúť v nekontrolovateľný hnev, javiaci sa ako veľmi neprimeraná reakcia. Aj keď sa jedná o povestnú poslednú kvapku.
Dnes je rozšírený názor, že je dôležité hnev nepotláčať, s čím súhlasím.
Že je treba dať hnevu voľný priechod a kontrolovať, kam ho vypustíme… A tým vypustením hnevu môže byť mlátenie do boxovacieho vreca, rozbitie vázy, vykričanie sa, či tvrdý tréning.
Nepríde ti cisárova reakcia smiešna?
Tam tečie moja sila.
Ďalšiu cestu, ako sa postaviť k hnevu, popisuje bájka o šamanovi, v ktorej šaman vysvetľuje mladému indiánovi, že každý má v srdci dvoch vlkov – temného a svetlého. Temný spôsobuje strach, závisť, hnev, pažravosť, oddelenosť a vedie nás k boju. Svetlý prináša lásku, empatiu, súcit, prijatie a spája nás. Mladý indián sa pýta, ako má temného vlka poraziť. Ten mu vysvetlí, že akýkoľvek boj posiluje temného vlka, takže bojom temného vlka posilňuje – bojom sa temnota poraziť nedá. Tak ako s temným vlkom naložiť? Šaman odpovedá: ‘’Kam tečie naša pozornosť, tam tečie naša sila. Kŕm svojou pozornosťou svetlého vlka. Temný nikdy úplne nezmizne, ale bez tvojej pozornosti bude malý a slabý. Tak v tebe prevládne Svetlo nad temnotou.’’
Takže dať hnevu voľný kontrolovaný priebeh, síce ochráni našich blízkych pred naším hnevom, taktiež to ochráni nás pred nezdravým potláčaním hnevu, ale posilní to temného vlka v nás!
Bytosti vedomejšie si svojich emócií sa môžu sami rozhodnúť, do akej emócie potečie ich pozornosť – akou emóciou na danú situáciu zareagujú. A nech je to akákoľvek situácia, som presvedčený, že si dokážem vybrať lepšiu – konštruktívnejšiu emóciu ako hnev.
Nie som dokonalý, a aj keď stále menej často, ale kde-tu sa zatiaľ nahnevám. Aj keď som si schopný hnev uvedomiť stále rýchlejšie.
Akonáhle si uvedomím svoj hnev, nepotláčam ho, neventilujem ho, zameriam naň Vedomie a začínam vnímať príčiny môjho hnevu.
Často si uvedomím, že som napríklad neprijímal svet taký, aký je.., že som sa dostal do uzatvorenia, a že som dal druhému človeku moc nad sebou.
Pochopením príčiny sa hnev rozpúšťa vo Svetle Poznania a mizne…
Keď hlbšie precítime príčiny hnevu, často zistíme, že sa jedná o prejav strachu a bezmocnosti.
Hnev často spôsobuje neprijatie reality takej, aká je. Ak príjmem ublíženie, nespravodlivosť či bezmocnosť, hnev nevznikne.
Prijatie však nie je súhlas! Prijatie je prvým krokom k vedomej akcii.
Vedomý človek sa nenechá vláčiť emóciami. Je si ich vedomý, ale stojí nad nimi a jeho vedomie je mocnejšie ako emócie.
Príklad zo života: Boli sme s mojím synkom a jeho matkou v parku, keď on zobral za hrsť jemného štrku a hodil ho matke do tváre. Vysvetlil som mu, že to jeho matke ubližuje a každá akcia má reakciu. Že keď bude ľuďom ubližovať, môžu potom ublížiť jemu. Napriek tomu sa zohol a zhrabol ďalšiu hrsť štrku. Varoval som ho, že ak ho opätovne hodí po matke, tak mu stiahnem gate a naplácam mu na zadok. Hodil. Tak som ho chytil a naplácal mu po holej. Možno to tak nevyzeralo, ale vôbec som sa na naňho nehneval. Nie som zástanca fyzických trestov, ale tu sa nejednalo o trest. S láskou v srdci som mu dal lekciu do života. Snáď si uvedomil, že spôsobovať bolesť nie je príjemné a násilie sa ľahko môže otočiť proti nemu.
Hnev a strach sú asi najobľúbenejšie metódy ovládania a manipulácie. V týchto emóciach sa vypína racionálne myslenie a človek sa stáva bábkou v rukách svojho manipulátora. Preto vidíme, ako často je snaha, u nás tieto tieto emócie vyvolávať a podporovať.
Kto chce byť slobodný, zvedomní si ich a vysleduje, kto a prečo sa u neho snaží tieto emócie vyvolať.
Ľudia sú často mylne presvedčení, že hnev im dodá silu. Hnev však vytvára zbytočné napätie, ktoré pohlcuje, oslabuje a spomaľuje pohyb. Uvoľnený človek sa hýbe oveľa efektívnejšie a rýchlejšie.
Hnev taktiež zatemňuje myseľ. Nahnevaný človek sa oveľa častejšie dopúšťa chýb a jeho reakcie sú pomalšie.
Elán – Superuvoľnený:
Hnev nás dostáva do uzatvorenia (to spôsobuje aj onen tlak). V otvorení sme nie len rýchleší, ale sme napojení na Vesmír či Boha (názvy jak chceš)… Sme napojení aj na útočníka, a preto dokážeme oveľa ľahšie precítiť jeho zámer.
Podľa Slovanskej bojovej tradície nemáme Vnútorný Oheň nechať vtiecť do hlavy. Hlava má ostať chladná. Ak Vnútorný Oheň nebezpečne narastá a hrozí že sa dostane do hlavy a začne zatemňovať myseľ, otvoríme Srdce a necháme ho tiecť von vo forme Lásky. Čo však neznamená, že si necháme ubližovať! Ak je treba, v sebaobrane človeka udrieme. Avšak neudrieme ho viac, ako je nevyhnutné.
Ono, vznikajúci hnev sa dá aj rozdýchať.
Som presvedčený, že jednou z úloh Človeka je oslobodiť sa od zvieracích emócií a transformovať ich na morálne – anjelské emócie. Prestať sa emóciami nechať ovládať a začať konať vedome.
Vedomejší človek nedáva svoju silu druhému človeku, aby ho ovládal negatívnymi emóciami.
Vieš si predstaviť nahnevaného niektorého z duchovných velikánov ako Buddhu, Sokrata, či Lao-c’a?
Toto zamyslenie sa nad hnevom zakončím príhodou, ktorú spomína Dušek či Pjér la Šé’z:
Maminka sa rozčúlila nad malým ešte nevinným synkom… On na ňu smutne pozerá a opýta sa jej:
‘’Maminka, ako sa môžeš k sebe takto chovať?!’’
Pjér la Šé’z o hneve:
