Nech sa stane čokoľvek, vírus bude tu bude večne. To si pamätajte.
Koronavírusy (vrátane SARS-2) sú vírusy, ktoré sú v ľudských a zvieracích populáciách rozšírené vďaka svojej efektívnej šíriteľnosti. Aj keď raz pandémia skončí, vírus tu bude neustále cirkulovať. Prípady sa budú časom stupňovať a ubúdať. Sem tam sa objavia ohniská, ako to býva u chrípkových epidémiách. Ako som sa dávnejšie vyjadril o vlnách, tak tie poznám len na mori a oceánoch. Pod tento odbor nepatria – neexistujú. Vírusy si držia určitý svoj limit a v prípade vhodných podmienok uskutočnia virémiu. Vtedy určitá populácia ochorie a druhá zase vyzdravie. Tieto kolísavé deje neustále plynú od začiatku existencie ľudstva. Aj keď dôjde k očakávanej vakcíne (ak bude náhodou bezpečná a účinná), je vysoká pravdepodobnosť, že sa vírus len trošku potlačí, ale nikdy nevyhubí. Vezmite si len to, že vakcíny existujú pre viac ako tucet ľudských vírusov, a aj tak sa ich nepodarilo vyhubiť. Samozrejme okrem pravých kiahní, pretože tie napádajú len jediného hostiteľa a tým je človek a nemutujú, tak že by menili svoj receptor. Oproti prvotnému SARS sa tento nový druh lepšie šíri a má mnoho asymptomatických hostiteľov. Presne povedané, prispôsobil sa.
Po prekonaní infekcie vírusom SARS-2, prirodzená imunita trvá približne rok, kým vírus opäť nezmutuje alebo dôjde k postupnému vytrácaniu neutralizačných protilátok. To znamená, že reinfekcia bude možná v určitých obdobiach. Toto bude mať dôsledky aj pre vakcínu. Vakcína na vírus SARS-2, bude skôr, ako jednorazová voľba. Preto sa bude vyžadovať podanie druhej aplikačnej dávky, tzv. posilňovacia, aby sa imunita, ako tak udržala po dobu jedného roka. Takže, rovnako ako pri chrípke aj tu sa bude vyžadovať opakované očkovanie.
Aj keby bol vírus nejako vylúčený z ľudskej populácie, bude naďalej cirkulovať vo zvieratách a opäť sa rozšíriť na človeka. Je to ich prirodzená vlastnosť. Zvieratá vždy budú najväčšími rezervoármi vírusov a dokonca ani doposiaľ nevieme, koľko horších vírusov na svete máme. SARS-CoV-2 po celom svete sa bude adaptovať aj na iné živočíšne druhy a tým si udrží svoju stálosť. Existencia zvieracích rezervoárov, ktoré dokážu udržať ľudí v reinfekcii, predstavuje veľký dôvod, prečo vedci nehovoria o úplnej „eradikácii“ týchto vírusov. Napríklad vírus Ebola pravdepodobne pochádza z netopierov. Aj keď sa prenos eboly z človeka na človeka v západnej Afrike skončil, stále sa nachádzajú miesta, kde tento vírus napáda nové živočíšne druhy. A skutočne, v roku 2018 vypukla v Konžskej demokratickej republike ebola opätovne. V priebehu času sa SARS-CoV-2 stáva iba ďalším sezónnym respiračným vírusom, podobne ako ďalšie štyri koronavírusy, ktoré spôsobujú značnú časť bežných prechladnutí: 229E, OC43, NL63 a HKU1. Tieto koronavírusy sú také bežné, že sme ich pravdepodobne mali všetci, možno aj niekoľkokrát. Môžu spôsobiť vážne ohniská nákazy, najmä u starších ľudí. SARS-CoV-2 sa stáva piatym koronavírusom, ktorý pravidelne cirkuluje medzi ľuďmi. V prípade vírusu existuje všeobecný kompromis medzi jeho nákazlivosťou a patogenézou. Vírus sa nakoniec potrebuje šíriť oveľa jednoduchšie a z hostiteľa urobiť skôr rezervoára. Preto vieme, že mŕtvy hostiteľ vírusu nepomôže v jeho stabilite. Chrípka predstavuje výborné porovnanie. Chrípka nie je jeden vírus, ale v skutočnosti niekoľko rôznych druhov. Po pandémiách, ako je chrípka H1N1 z roku 2009, známa tiež ako prasacia chrípka, pandemický kmeň jednoducho nikdy nezmizne. Namiesto toho sa zmení na sezónny chrípkový kmeň, ktorý koluje celý rok, ale často vrcholí počas zimy. Potomkom pandemického kmeňa H1N1 z roku 2009 je dnešná sezónna chrípka. Sezónne epidémie nikdy nedosahujú pandemické hodnoty, kvôli budovaniu kolektívnej imunity. Nakoniec príde nový kmeň, proti ktorému ľudia nemajú imunitu, a infikuje nových hostiteľov. Toto je bežná a prirodzená vlastnosť vírusov. Jednoducho na tomto svete musia byť a ostanú. Nič s nimi nenarobíme.
Mediálne sa šíri správa o novom zmutovanom a veľmi „nebezpečnom“ koronavíruse. Áno: ako som sa od marca vyjadril, on v skutočnosti niekoľkokrát zmutoval, veď je to jeho prirodzenosť a mutovať naďalej bude. Len svoju nebezpečnosť nijako neovplyvnil. Vírus SARS-2 už dávno prešiel niekoľkými mutáciami od jeho začiatku. V hrotovom receptore došlo vplyvom mutácií k substitúcií kyseliny asparágovej – 614 za glycín (D614G). Dve z mutácií sa vyskytli v doméne viažucej receptory vírusového proteínového hrotu, čiže ide o štruktúru, ktorú vírus používa, ako väzbu na hostiteľskú bunku. Tretia mutácia sa vyskytla v blízkosti hrotového proteínu, o ktorom je známe, že zvyšoval infekčnosť a šírenie vírusu. Vplyvom tejto zmeny, si vírus zlepšil svoju šíriteľnosť, ale morfológia a patogenéza ostala zachovaná. Aj chrípkové vírusy neustále mutujú a pritom ich chorobnosť je relatívne rovnaká. To čo majú zakódované je nemenné. Na priebeh závažnosti ochorenia zohrávajú iné faktory: vek pacienta, aktuálny stav imunitného systému, vitalita, infekčná dávka a rýchlosť replikácie vírusu. Nič nové si vírus nedokáže prihodiť. Typ D614G spolu s niekoľkými variantmi obsahujúcimi tiež D614G, ako aj ďalšiu zmenu aminokyseliny, sú významne infekčnejšie. Všetky RNA vírusy majú najvyššiu mieru mutácií oproti vírusom obsahujúcu genetickú informáciu DNA. Samotné zmeny aminokyselín významne menia funkciu vírusu a interakcie s neutralizujúcimi protilátkami. Vírusy RNA (vrátane SARS-2) sa budú neustále v ľudskej populácií vyvíjať. Čím vyšší nátlak sa kladie na vírus, tým jeho adaptabilita bude rýchlejšia.
Na záver spomeniem, že všetky vírusy mutujú, pretože sa neustále replikujú a tvoria nové varianty, aby sa adaptovali. Zatiaľ čo niektoré zmeny napomáhajú množeniu vírusu, iné ho môžu brániť a niektoré zmeny nemusia znamenať žiadny rozdiel. V prípade účinnej vakcíny, čo pochybujem, sa vôbec nezabráni k zástave šírenia vírusu. Bude zohrávať otázka času, kedy vírus svojimi mutáciami pozmení receptory a neutralizačné protilátky budú neúčinné. Vírus sa tak bude objavovať v podobe sezónnych chorôb. Veľmi účinne sa pripisujú chrípkové vírusy, ktoré priebeh infekcie ovplyvnia.
