Oligarchia už dávnejšie zistila, že sa jej ľahšie vládne, ak má ovládaný ľud ilúziu slobody a tak uprednostňuje mäkkú formu vládnutia takzvanú ‘zastupiteľskú demokraciu’. (Netreba snáď pripominat že ľud s tomto skrytom diktate rozhodne nevládne.)
Ak však oligarchii hrozí, že by mohla stratiť moc, tak ilúziu demokracie bez okolkov odloží a použije ‘plán B’ – fašizmus.
Tento model môžeme krásne vidieť v európe po 1. s.v., kde oligachii hrozil komunizmus (totálna strata kapitálu a moci). Preto oligachia podporila / vytvorila Mussoliniho, Hitlera, či Tisa…
Či nedávno sme videli aplikáciu tej istej stratégie pri podpore fašizmu na Ukrajine (kde keď im hrozila tvrdá revolúcia požadujúca znárodnenie oligarchami sprivatizovaného národného majetku).
Fašistické napadnutie Domu odborov. Upálenie 48 komunistov zaživa fašistami, brániacich oligargiu pred privatizačnými reštitúciami. Odesský masaker 2014.
Dnes už oligarchiu v Európe komunisti moc neohrozujú. Ich dnešnou nočnou morou je skôr volanie po práve aktívne vstupovat do procecu riadenia (či skôr organizacie spločnosti), volanie po ‘priamej demokracia’ (či skôr samosprávnej spoločnosti) – po skutočnej vláde ľudu, kde už nevzniká priestor kúpit si kapitálom politickú silu.
Jednou zo základných podhubí fašizmu sú strach a bieda. Strach premieňa ľudí z logického módu do emočného, kde sú oveľa ľahšie manipulovateľní. Bieda sa vďaka príjmovej polizacii úspešne šíri, len jaksy chýba strach..
Kotleba – predstaviteľ ‘nacionálneho fašizmu’.
.
Dnes oligachia prišla s novou tekutejšou stratégiou a vytvorila dva ‘protikladné’ fašizmy. Oba fašizmy tradične prichádzajú pod zámienkou nejakého ‘dobrá’ či ‘spravodlivosti’ (v stredoveku podobne zneužili Ježišove učenie).
1. Nacionálny fašizmus – známy napr. z 2.s.v. Jeho verzia je zatiaľ menej agresívna. Dokonca vystupuje proti napadnutiu Ruska. Ale iste by nešiel ologarchii po krku.
2. Globalisticky fašizmus na rozdiel od pôvodného nacionálneho fašizmu neprichádza s diskrimináciou menšín, ale so zrkadlovým konceptom tkz. ‘pozitívnej diskriminácie’ – de facto diskriminácie väčšiny. Globalistický fašisti (zvaní aj ‘slniečkari’) sú miláčikmi médií. Politik presadzujúci slniečkárske myšlienky má plnú mediálnu podporu zdarma. Politik, ktorý nie je slničkársky korektný je zadupaný pod čiernu zem. Dnes z hrôzou zisťujú, že už ani so superpodporou médií nedokážu pretlačiť svojho kandidáta viď prehra Clintonovej. Preto požadujú cenzúru (viď Novoročný prejav ‘nášho’ prezidenta).
Globalistickí fašisti sú dnes tí agresívnejší, do vojny národ šťvajúci!
Aby ľudí totálne zmiatli opäť siahli aj po newspeaku a je snaha týchto globálnych fašistov volať ‘ľavičiari’. Na rozdiel od skutočných ľavičiarov však nepožadujú Rovnoprávnosť (siahnuť oligachii na kapitál je pre nich tabu!).
Skutoční ‘ľavičiari’ (napríklad anarchisti či komunisti) požadujúci zastavenie okrádanie človeka človekom však pochopiteľne mediálny priestor v korporativnych médiách nedostanú..
Cieľom vzájomného boja globálistického a nacionálneho fašizmu je vtiahnúť do konfliktu čo najviac ľudí. Oligarchii je šumafuk, ktorý fašismuz zviťazí. Hlavne, že bude potlačená nebezpečná myšlienka demokratizácie spoločnosti.
K pochopeniu fašizmu je nutné si ho definovať. Pri sledovaní vývoja definícií je zaujímavé sledovať, ako veľký brat točí význam tohto výrazu (newspeak) a z definície fašizmu sa vytrácajú zmienky o kapitalistickom pozadí fašizmu: veľkoburžoázii, imperializme, či firemnej sile.
Benito Mussoliniho (prvý fašistický diktátor) definoval fašizmus takto: ‘Fašizmus by bolo vhodnejšie nazývať korporativizmus, pretože je to spojenie štátnej a firemnej sily.’
Vladimír Iľjič Lenin: “Fašizmus je kapitalizmus v rozklade.”
Definícia prijatá na zjazde Kominterny v roku 1935: “Fašizmus je najviac otvorené teroristická diktatúra najreakčnejších, najšovinistickejších a najimperialistickejších elementov finančného kapitálu“[3]
Zo slovníka slovenského jazyka (1959-1968): fašizmus, -mu m. najreakčnejšia šovinistická diktatúra veľkoburžoázie obmedzujúca najzákladnejšie demokratické slobody: hitlerovský, taliansky f.;
Zo slovníka neznámeho pôvodu (zjavne pred 1989.): fašizmus -mu m. <tal.> teroristická hrôzovláda finančného kapitálu; najreakčnejšie imperialistické hnutie šovinistickej veľkoburžoázie.
Z krátkeho slovníka slovenského jazyka (2003): fašizmus -mu m. polit. režim založený na diktatúre, potlačovaní občianskych slobôd, na útočnom nacionalizme; ideológia tohto režimu hlásajúca rasizmus, násilie ap.: nemecký (hitlerovský) f., taliansky f.; Z akademického slovníka cudzých slov (2005): fašizmus -mu m. ‹t› polit. 1. politický režim pôvodne nastolený v Taliansku (B. Mussolinim v r. 1919), založený na diktatúre jednej strany agresívneho nacionalizmu a potlačovaní občianskych slobôd; totalitný protidemokratický režim tohto typu: hitlerovský f. 2. ideológia tohto režimu obhajujúca rasizmus, šovinizmus, násilie Zo slovníka súčasného slovenského jazyka (2006): fašizmus -mu m. tal. polit. 1. politický režim pôvodne nastolený v Taliansku (B. Mussolinim v r. 1919), založený na diktatúre jednej strany, agresívnom nacionalizme, terorizme, potláčaní občianskych slobôd; najreakčnejšie a najšovinistickejšie politické hnutie: taliansky, hitlerovský f.; vznik, porážka fašizmu; víťazstvo nad fašizmom; bojovať proti fašizmu; neľudskosť fašizmu; Z Barocha sa stal živý symbol ochrancu prenasledovaných fašizmom. [J. Papp] 2. ideológia fašistického režimu a fašistického hnutia obhajujúca rasizmus, šovinizmus, násilie Rogera Griffina z Oxford Brookes University, podľa ktorého je fašizmus: „druh modernej politiky, ktorej ašpiráciou je vytvorenie totálnej revolúcie v politickej a spoločenskej kultúre určitého národného alebo etnického spoločenstva. Zatiaľ čo je extrémne heterogénny v špecifickej ideológii rôznych svojich permutácií, spoločenskej podpore, forme organizácie, ktorú príjme ako antisystémové hnutie, a i v type politického systému, režimu či domova, ktorý plánuje vytvoriť, obecný fašizmus čerpá svoju internú kohéziu i citovú hnaciu silu z mýtického jadra, podľa ktorého vnímané obdobie dekadencie a degenerácie bezprostredne alebo časom ustúpi a dá priestor obdobiu znovuzrodenia a regenerácie v post-liberálnom novom svetovom poriadku.”[4]
Podobne podľa definície amerického historika Stanleyho Paynea je fašizmus: „forma revolučného ultranacionalizmu snažiaca sa o národné znovuzrodenie a založená na primárne vitalistickej filozofii, ktorej štruktúra je založená na extrémnom elitizme, masovej mobilizácii a Führerprincípe, a ktorá pozitívne hodnotí násilie ako cieľ a zároveň prostriedok a má tendencie vyzdvihovať vojnu a/alebo vojenské cnosti“[5]
Robert Paxton charakterizuje fašizmus ako: “spôsob politického jednania vyznačujúci sa obsesívnymi predstavami o rozklade spoločnosti, o národnom potupení, o tom, že sa národ stal obeťou, a kompenzačným kultom zjednotenia, sily a čistoty, v ktorých masová politická strana zložená z militantných nacionalistov nie príliš ochotne, avšak výkonne spolupracujúcimi s tradičnými elitami, opúšťa demokratické slobody pomocou násilia a bez akýchkoľvek etických alebo zákonných obmedzení usiluje o vnútornú očistu a vonkajšiu expanziu.”[6]
Neznáma definícia podobná Mussoliniho: Fašizmus je spojenie priemyselných a finančných imperialistov s vládnucou mocou a s chudobnou spodinou spoločnosti.
