Georgizmus je ekonomická filozofia, ktorá vychádza z myšlienok amerického ekonóma a sociálneho teoretika Henryho Georgea (1839-1897), najznámejšieho vďaka jeho hlavnému dielu “Pokrok a chudoba” (Progress and Poverty) z roku 1879. Táto teória ponúka zaujímavý pohľad na otázky vlastníctva pôdy a zdaňovania, ktoré sú v určitých aspektoch blízke myšlienke “práva bezpodmienečne žiť na povrchu planéty” uvedenej vo vyhlásení.

Základné princípy georgizmu:

1. Pôda ako spoločné dedičstvo: Georgizmus vychádza z predpokladu, že pôda a prírodné zdroje sú prirodzeným dedičstvom všetkých ľudí a neboli vytvorené ľudskou prácou. Preto by nemali byť predmetom neobmedzeného súkromného vlastníctva.
2. Daň z hodnoty pôdy (LVT – Land Value Tax): Namiesto úplného zrušenia súkromného vlastníctva pôdy George navrhoval zaviesť jedinú daň z hodnoty pôdy, ktorá by zachytila “nezaslúžený prírastok” hodnoty vyplývajúci z lokality a spoločenských investícií.
3. Zrušenie ostatných daní: George navrhoval zrušiť všetky ostatné dane, najmä dane z práce a výroby, pretože tieto bránia ekonomickej produktivite.
4. Verejné vlastníctvo hodnoty pôdy: Zatiaľ čo užívacie práva k pôde môžu zostať súkromné, hodnota vyplývajúca zo samotnej existencie pôdy (nezahrňujúc zlepšenia spôsobené užívateľom) by mala patriť celej spoločnosti.

Rozvinutie georgistických myšlienok v modernom kontexte:

1. Geolibertarianizmus: Kombinácia georgizmu s libertariánskymi princípmi, kde sa zdôrazňuje, že ľudia majú absolútne právo na vlastnú prácu, ale iba podmienené právo na prírodné zdroje.
2. Environmentálny georgizmus: Rozšírenie georgistických princípov na všetky prírodné zdroje a environmentálne statky, vrátane napríklad zdaňovania znečistenia (tzv. Pigouvianske dane).
3. Občianska dividenda: Niektorí moderní georgisti navrhujú, aby výnosy z dane z hodnoty pôdy boli prerozdeľované ako univerzálny základný príjem pre všetkých občanov.
4. Mestský georgizmus: Aplikácia georgistických princípov v urbanizovaných oblastiach, kde hodnota pôdy často predstavuje väčšinu ceny nehnuteľností a kde je zvlášť viditeľné, ako verejné investície zvyšujú hodnotu súkromne vlastnenej pôdy.
5. Georgizmus a digitálna ekonomika: Niektorí teoretici analyzujú, ako možno georgistické princípy aplikovať na “digitálnu pôdu” – napr. spektrum, domény, platformy.

Praktické aplikácie a experimenty:

1. Singapur a Hong Kong: Tieto mestské štáty majú systémy, kde pôda zostáva z veľkej časti verejným vlastníctvom a prenajíma sa súkromným subjektom, čo sa podobá georgistickým princípom.
2. Taiwanská pozemková reforma: Inšpirovaná čiastočne georgistickými myšlienkami, zaviedla “daň z prírastku hodnoty pôdy.”
3. Aljaška a Permanent Fund: Hoci nie je priamo georgistický, Aljaška Permanent Fund, ktorý vyplatí dividendu každému obyvateľovi z príjmov z ťažby ropy, odráža podobnú filozofiu zdieľania hodnoty prírodných zdrojov.

Kritika a obmedzenia:

1. Praktické implementačné výzvy: Presné určenie hodnoty pôdy oddelene od zlepšení na nej môže byť administratívne náročné.
2. Politická realizovateľnosť: Existujúce ekonomické záujmy spojené s vlastníctvom pôdy predstavujú významnú prekážku pre georgistické reformy.
3. Nedostatočné riešenie všetkých ekonomických problémov: Kritici tvrdia, že georgizmus nerieši mnoho iných aspektov ekonomickej nerovnosti a nespravodlivosti.

Georgizmus ponúka zaujímavú alternatívu, ktorá sa vyhýba extrémom čistého kapitalizmu aj socializmu. Poskytuje teoretický rámec pre spravodlivejšie rozdelenie hodnoty prírodných zdrojov bez potlačenia individuálnej iniciatívy a podnikavosti. Tieto myšlienky rezonujú s viacerými súčasnými hnutiami za ekonomickú a environmentálnu spravodlivosť.

Generované AI