Globálna oligarchia je väčšia, silnejšia a oveľa bezohľadnejšia ako lokálna. Globálna oligarchia sa nestotožňuje so žiadnym národom či krajinou. Sebectvo jej predstaviteľov je väčšie ako nejaká príslušnosť k národu, či kultúre.. Neváhajú obetovať štát, národ, či kultúru odkialľ pochádzajú.. Ak niekde spôsobia vojnu sami sa presúvajú na iný kontinent.. Dnes v dobe jadrovej hrozby je však táto stratégia z 20. storočia chorá..
V zastupiteľskej kvázy demokracii vládne globálna oligarchia prostredníctvom kontroly médií a to nielen priamym vlastníctvom, ale najmä prostredníctvom zadávania reklamy. Globálne lojálne médium dostane veľa korproratívnej reklamy a médium, inormujúce proti záujmom globálnej oligarchie, bez reklamy ťažko prežije.
No a zradní politici vedia, že ak budú presadzovať záujmy globálnej oligarchie, tak tá im poskytne mediálnu podporu, ktorá im zvyčajne pomôže k moci.. A tak sa kruh oligarchia-médiá-politici uzaviera..
Aby taký politik nebol zmätený, prichádza globálna oligarchia s mimovládkami, ktoré už snaživým globalistom napovedia aký názor je vhodný..
Penta
Lokálna oligarchia je síce na miestne pomery veľmi mocná, ale s globálnou oligarchiou sa nemôže rovnať. Ale na druhej strane ich však je oveľa viac a majú lepšie prepojenia na lokálne politické sily.
Symbióza
Globálna oligarchia nemala v záujme lokálnu zničiť. Potrebuje ju, aby udržiavala krajinu v chode a strážila miestny kapitalizmus (prioritný dôvod privatizácie). Doteraz si žili globálna a lokálna oligarchia v symbióze spoločných záujmov – po vzore upírov vysávať z ľudí životodarnú energiu.
Rozpor
Ak sa lokálna oligarchia priveľmi vzpierala, bola napadnutá armádou globálnej oligarchia (USA), ktoré slúži globálnej oligarchii ako nástroj nátlaku.
Keďže americká lokálna oligarchia sa na vlade USA podielala, mohla prísť k mylnému predvedčeniu, že to ona vládne svetu. Opona padá, keď sa globálna oligarchia rozhodla obetovať samotné USA. Štáty (Rusko Čína), ktoré sa dnes vzopreli globálnej moci USA sú tak silné, že s nimi USA nedokáže vyhrať vojnu, možno ich zničiť, ale len za cenu vlastného zničenia.. A nie všetci predstavitelia globálnej oligarchie sú ochotní zhostiť sa tejto kamikadze úlohy.
A tak dnes pri amerických prezidentských voľbách sledujeme boj globálnej oligarchie reprezentovanej Clintonovou a lokálnej reprezentovanej Trumpom.
USA stálo veľa sily robiť neoliberálneho globálneho policajta, kde štát hradil náklady a zisky žali globálne korporácie. Zadĺžili USA, vyčerpali ich a ich silu príliš rozptýlili.. Ak USA nechce byť rozobraná Čínskym štátnym kapitálom, musí opustiť taktitku globálneho otvorenia a začať svoju ekonomiku chrániť. Ďalším rozptyľovaním by sa USA zrejme rozpadlo, preto sa lokálna oligarchia zrejme bude snažiť uzavrieť a koncentrovať svoju silu. Svet tak na čele USA začína éru deglobalizácie – chránenia svojho teritória pred cudzím a globálnym kapitálom.
Tvárami globálnej oligarchie sú popri Clintonovej ‘ľudia’ ako Soros, Merkelová (neváha obetovať Nemecko), či u nás Kiska (tiež by nár rád videl zomierať na Ruskej fronte).
