Mám tu pre Vás ďalší článok, ktorý Vám ukáže hlavný dôvod infekčnej mortality, teda kto je za ňu zodpovedný a kto sa k nim pridružuje. Všetko má svoj spoločný súlad, ako ja naše reakcie imunitného systému. Tak poďme na to:
Zápal pľúc predstavuje zápal pľúcneho tkaniva, ktorý je najčastejšie spôsobený infekciou. Podľa lokalizácie ich delíme na povrchové a intersticiálne. Hlavnou príčinou tohto ochorenia sú zväčša baktérie, ktoré sa do pľúc dostali dýchacími cestami. V tomto článku bude obsiahnutý lobulárny zápal pľúc alebo sa označuje aj pod názvom bronchopneumónia, čo znamená klasický „nemocničný“ zápal pľúc. V minulosti sa niekedy nazýval aj „priateľ starcov“ , pretože vďaka nemu sa skončilo ich utrpenie. S touto formou zápalu sa stretávame často ako s lalokovou pneumóniou. Jeho etiológia je veľmi pestrá. Najčastejšie sa mikrobiologickou diagnostikou dokážu rôzne druhy kokov (najmä vysoko rezistentné na antibiotiká), ale aj gramnegatívne baktérie a iné druhy mikroorganizmov. Medzi typické mikroorganizmy patria: Staphylococcus aureus, Streptococcus pneumoniae, Haemophilus influenza, Klebsiella pneumoniae, Pseudomonas aeruginosa, E. coli a Mycoplasma pneumoniae. Vírusová bronchopneumónia zvyčajne nevyžaduje lekárske ošetrenie, pokiaľ nie je závažná, teda pridružená s vyššie uvedenými baktériami kde ide o tzv. superinfekciu. Začiatok a priebeh choroby je zvyčajne nenápadný. Postupom času sa rozvinú klinické príznaky podobné chrípke, ktoré sa môžu stať závažnejšími v priebehu niekoľkých dní (horúčka, hlienový kašeľ, lapanie po dychu, bolesť v hrudi, potenie, zimnica, bolesť svalov, únava zmätenosť, zápal pohrudnice a pod.). Prognóza je vcelku nepriaznivá, najmä v súvislosti s nízkou aktivitou imunitného systému.
Ako som sa dávnejšie vyjadril o baktérií Streptococcus pneumoniae, ktorý je najčastejším autorom tohto ochorenia predstavuje celosvetovú hrozbu pre zdravotníctvo, vďaka vysokej rezistencií na niekoľko druhov antibiotík. Tento druh patogénu okrem pneumónie spôsobuje aj meningitídu, zápal stredného ucha, sinusitídu, sepsu, osteomyelitídu, septickú artritídu, endokarditídu, peritonitídu, perikarditídu a mozgový absces. Streptococcus pneumoniae ročne spôsobí viac ako 1,6 miliónov úmrtí, pričom 700 000 až 1 milión z nich sa vyskytuje u detí. Aj u pacientov v rozvinutých krajinách má invazívne pneumokokové ochorenie vysokú úmrtnosť v priemere 10 – 20%. Ďalším významným patogénom predstavuje Mycoplasma pneumoniae, ktorý síce má nižšiu úmrtnosť, ale u starších ľudí predstavuje 30% úmrtí. Veľmi dôležitým patogénom je Pseudomonas aeruginosa, ktorý je považovaný za hlavnú príčinu chorobnosti a úmrtnosti. V 60. rokoch, keď sa táto baktéria prvýkrát objavila ako častá príčina gramnegatívnej bakterémie a účinné antipseudomonálne antibiotiká neboli k dispozícii, bola úmrtnosť okolo 90%. Po zavedení antipseudomonálnych antibiotík sa síce zlepšili výsledky liečby, ale aj tak ešte dodnes ohrozuje ľudskú populáciu hlavne starších a chorých. Naďalej zostáva vážnou príčinou infekcie, spojené s vysokou mierou morbidity a mortality v rozmedzí od 18% do 61%.
Na záver by som chcel len toľko, že vždy ku každej vírusovej infekcií za pridružujú patogénne baktérie ako aj zvýšená aktivita imunitného systému. Bronchopneumónia spôsobená samotným vírusom chrípky má zvyčajne ľahký priebeh a odznie do niekoľkých dní aj bež lekárskeho zásahu. To isté platí aj u vírusov SARS a bežných ľudských koronavírusoch (HCoV-229E, HCoV-NL63, HCoV-HLU1 a HCoV-OC43). Treba vedieť, že vírus je obligátny intracelulárny parazit a rýchla smrť hostiteľa znamená jeho koniec a zastavenie evolučného vývoja. Všetky komplikácie sú uskutočnené vďaka účasti baktérií a samotnom imunitnom systéme. Ak si vezmeme agresívnejšie vírusy ako napr. Ebola, HIV, HCV, Lyssa vírus, tak aj u nich platí jedno, že nie priamo tie vírusy Vás zlikvidujú, ale v spolupráci s baktériami a zápalových molekúl imunitných reakcií. Len trošku horšie, lebo to závisí od ich genómu. Samozrejme vírusy začínajú patologické procesy, ale organizmus je voči viacerým vírusom dôkladne vybavení antivírusovými zložkami, bunkami a molekúl imunitného systému.
Príroda to zariadila vo svojej réžií úplne dokonale. Vytvorila vírusy, ktoré sú agresívne a vírusy, ktoré sú menej nebezpečné, ale často sa v populácií vyskytujú a rýchlo sa menia vďaka mutáciám. Predstavujú nebezpečenstvo len pre starších a chorých. Tak to vždy bolo a bude. Sú súčasťou prírodného výberu a podieľajú sa na evolučnom posune a zosilnení organizmov vrátane nás ľudí. Nikdy nad nimi nevyhráme ani vakcínou, ani prehnanými ochrannými prostriedkami pretože sú úplne všade. Zastaviť prírodný výber alebo vytratiť zo sveta infekčné ochorenia je úplne nemožné. Ak to chcete urobiť nech sa páči môžete zlikvidovať všetko živé na Zemi.
Na obrázku je vzorka pľúc, na ktorej je vidno nepravidelná distribúcia bronchopneumónie. Konsolidované oblasti tu zodpovedajú vzoru pľúcnych lalokov odkiaľ pochádza termín lobulárny zápal pľúc. Takto vypadá najbežnejší zápal pľúc, ktorému podľahne skoro každý ľudský jedinec trpiaci hociktorým ochorením.