Za udržanie života a správnych metabolických a celkových fyziologických pochodov, bez ktorých by sme tu nemohli existovať sú dva hlavné deje: transkripcia a translácia. Vravíme tomu génová expresia, keď z DNA vznikne jej kópia mRNA a z nej potrebný funkčný proteín (DNA – RNA – proteín). V prípade, ak by došlo k zastaveniu týchto hlavných dejov, všetci by sme zomreli. Ak určitá bunka, orgán, tkanivo potrebuje nejaký proteín (napr. bunky žalúdka enzým pepsín na trávenie), tak za účasti signálnych molekúl dá tzv. príkaz DNA vyrobiť kópiu mRNA a potom za účasti ribozómov sa vytvorí funkčný proteín. Len čo vzniknutá mRNA opúšťa jadro a preniká do cytoplazmy, okamžite nasadajú na ňu ribozómy, aby stihli potrebný proteín vyrobiť. RNA je čiastočne metylovaná – upravená, aby nedošlo k jej degradácií enzýmami RNáza, teda musí niečo vydržať, kým sa nevyrobí potrebná bielkovina. Každá mRNA po vytvorení proteínu musí byť degradovaná. Túto degradáciu uskutočňujú enzýmy RNázy, ktoré sa nachádzajú úplne všade. Je to veľká rodina enzýmov a okrem buniek sa vyskytujú aj v krvi, rôznych tekutinách, moku, očiach, na povrchu kože – proste všade. Očkovanie zachránilo síce mnoho životov a skoro až do vymiznutia vírusov, lenže to vymiznutie nie je celkom presne uvedené. Z prírody nemožno nič vymiznúť. Vírusy boli, sú a budú. Je zásadný rozdiel, či sa vakcína zameriava na DNA alebo RNA vírusy. U RNA vírusov, je rozdiel v tom či je jeho nukleová kyselina negatív alebo pozitív. Príroda stvorila vírusy na to, aby udržiavali existenciu života spolu s baktériami. Zadelila ich na nebezpečné, ktoré sú menej početné (ak sa nerozmnožia v populácií) a na tie, ktoré sa vyskytujú bežne ako chrípka, krornavírus, rhinovírus (nádchový vírus). To preto, aby bol určitý súlad a fungovanie prírodného výberu. Koronavírusy a vírusy chrípok sú najpočetnejšie a rýchlo sa meniace častice. Majú akýsi dar na rýchlu adaptabilitu v životnom prostredí v hostiteľoch. Mutácie sú ich hlavným nástrojom fungovania v meniacich sa zložitých podmienkach. Pre nich je náš imunitný systém veľmi nebezpečný, tak volia stratégie, ako sa prispôsobiť, aby zachovali svoj rod. Nikdy sa nám nepodarí ich zlikvidovať.
Vakcína zameraná na RNA+ vírusy , ktoré podliehajú k častým zmenám je úplne zbytočná a bude s najväčšou pravdepodobnosťou nefunkčná, pretože daný antigén, ktorý sa v organizme vytvorí z mRNA už nebude totožný s pamäťou imunitného systému divého vírusu, ktorý si mutáciou pozmenil antigénovú štruktúru. Napr. vakcína na hepatitídu A: vírus hepatitídy A je RNA +, len jeho klaster neobsahuje genómy ktoré menia jeho antigén, tak tam je účinnosť skoro 100%. Na Koronavírusy a vírusy chrípok, ktoré menia kapsidové a hrotové antigény budú s najväčšou pravdepodobnosťou úplne NEFUNKČNÉ. V prípade, ak by vakcína mRNA bola účinná, tak bude vyrábať antigén, ktorý má v sebe zakódovaný. Vírus zmutuje a Váš imunitný systém si ho už nebude pamätať, lebo bude mať v sebe len ten antigén, ktorý sa vyrobil. To je prvý príklad. Druhý príklad spočíva v tom, že ak sa cudzia mRNA vpraví do hostiteľa, tak za účasti enzýmov RNáza ju zdegradujú a otázne je aj to či na ňu budú ribozómy nasadať v prípade ak voči enzýmom obstojí. Enzýmy RNázy sú úplne všade. Vo vašich tekutinách, bunkách, krvi, orgánoch, očiach, na koži proste všade. Plnia aj tzv. antivírusovú ochranu. Vírus po prieniku do bunky aktivuje aj iné faktory (aj vlastné), aby ovplyvnil proteosyntézu na úkor seba. Tretí príklad je, ak všetko bude fungovať ako má, tak po prieniku cudzej mRNA sa aktivujú interferóny, ktoré sú prirodzené látky s antivírusovou schopnosťou. Tie zastavia bunkové transkripcie a aktivujú proteinkinázy a RNázy, ktoré zdegradujú nielen mRNA nachádzajúcu sa vo vakcíne, ale aj vzniknutý nový proteín – antigén. Samotná mRNA je veľká molekula a veľmi nestabilná. Je náchylná na degradáciu nukleázami a aktivuje imunitný systém. Táto aktivácia imunity dáva vznik možným patologickým procesom (aj poškodeniu životne dôležitých orgánov), ako jedna z možných vedľajších účinkov za účasti zápalových mediátorov.
