Právo má chrániť základné slobody*, nie vnucovať a vynucovať morálku.
* Viac o Prirodzenom Práve
Príklad zo života: Splodil som dieťa. Odmietol som potrat a prijal zodpovednosť. Ak by však bol potrat zakázaný, mal by som priestor vytvoriť si vnútornú morálnu silu potrat odmietnuť? Alebo by som v tejto otázke zostal neslobodný – v pozícii nezodpovednej bytosti, biorobota nezvažujúceho dôsledky svojich činov, žijúceho podľa príkazov?
Skutočná morálka vychádza z vnútorného presvedčenia. Človek musí mať na výber, aby mohol vykresať morálnu silu sám od seba, zo svojich vnútorných pohnútok.
Možno by zákaz potratu naopak vyvolal vo mne odpor a ja by som vnútorne túžil po potrate.
Viedla snáď prohibícia v USA k nižšej konzumácii alkoholu?
Vedie vari vojna proti drogám k zníženej konzumácii drog?
Vytvára vnucovaná LGB alebo imigrantská pseudomorálka skutočnú toleranciu, alebo u mnohých ľudí naopak hlboko v duši vyvoláva odpor?
Prinúti zákaz otvorených obchodov v nedeľu ľudí k zastaveniu sa, výjazdu do prírody, rozjímaniu či meditácii?
Spravilo násilne vnucované židovsko-kresťanstvo z ľudí morálne bytosti, alebo naopak viedlo k materializmu a morálnemu úpadku?
A ako na ľudí naopak vplývalo pôvodné (ranné) gnostické kresťanstvo, ktoré sa šírilo nenásilne, osobným príkladom?
A možno práve o to tu presadzovateľom falošnej morálky ide! Vnucovaním morálky vytvoriť falošnú morálku a oslabiť či potlačiť skutočnú vnútornú morálku!
Sociálni inžinieri manipulujúci spoločnosť po tisícročia majú často presne opačný cieľ, než aký deklarujú!
Ich cieľom môže byť morálne rozložiť našu spoločnosť, lebo len v takej môžu vládnuť a parazitovať. Skutočne morálna spoločnosť by odmietla parazitizmus, boj o moc a uprednostnila by spoluprácu.
Prečo nám dal Boh či Matka Príroda slobodnú vôľu?
Pretože nás miluje!
Vytvára priestor na chyby, lebo chybami sa človek učí a rozvíja.
Láska netúži po duševne zakrnelom, príkazy slepo počúvajúcom otrokovi!
Láska však bez zaváhania morálne odsúdi nemorálne konanie a otvorene velebí morálku!
Je na každom z nás, či budeme vzhliadať k ľuďom a považovať za úspešných tých, ktorí si zo spoločnosti najviac urvali, alebo tých, ktorí pre spoločnosť tvoria.
Duchovné zákony sa nevynucujú bičom. Naopak, sme k nim motivovaní cukrom.
Motiváciou je nám skutočné – eudaimonické šťastie (nemiestniť si s hedonistickým potešením!), ktoré vychádza z naplnenia nášho potenciálu, vykresávania* Svetla Poznania…
* Výraz ‘kresťan’ pochádza z indoeurópskeho slovesa ‘kresať’, v sanskrte ‘kršati’ (Sómu – Svetlo Poznania – Krista).
