Cesta k slobode sa začína uvedomením si, podľa akých pravidiel chcem žiť!
Cieľom tejto iniciatívy je definovať prirodzené práva, na základe ktorých môže fungovať slobodná spoločnosť.

Zamysli sa, prosím, nad nimi a napíš mi svoj postoj k nim (wtibor@yahoo.co.uk, +447788538272), prípadne ich doplň.
Ak chceš, zverejním tvoje osobné vyhlásenie na tejto stránke.

Vyhlásenie slobodného človeka

.

Ja, Tibi Láska Moravčík, sám pred sebou vyhlasujem, že…

1. Mám právo nekonať.

Odmietam konať v rozpore so svojím osobným presvedčením, svedomím či vierou.
Nekonaním nie som schopný fyzicky ublížiť inému, môže však mať svoje dôsledky (napr. vylúčenie zo spoločnosti).

Môžem ťa nútiť konať v rozpore s tvojím presvedčením?

2. Mám právo rozhodovať, ako žijem.

Mám právo konať podľa svojho osobného presvedčenia, svedomia či viery, pokiaľ tým fyzicky neubližujem inému.
Mám právo rozhodovať, ako naložím so svojím telom a ako sa budem starať o svoje zdravie.
Na každej spoločenskej úrovni (rodina, obec, štát, planéta Zem) mám nielen právo, ale aj zodpovednosť spolurozhodovať o tom, ako žijeme.

Môžem ti zakazovať konať v súlade s tvojím presvedčením?
Môžem ti vnucovať moje predstavy o tom, ako sa máš starať o svoje zdravie?

3. Mám právo žiť podľa princípu subsidiarity.

Organizačne nižšia úroveň má vyššiu právomoc.
Princíp subsidiarity znamená, že rozhodnutia prijímame na najnižšej možnej úrovni správy, ktorá je schopná ich efektívne riešiť. Vyššie úrovne riadenia (napr. obec, štát, nadnárodné inštitúcie) zasahujú len vtedy, ak nižšia úroveň nedokáže problém vyriešiť sama.
Cieľom je zachovať autonómiu menších spoločenstiev (človeka, obce, regiónu, štátu) a zabrániť centralizácii moci.
Slobodná spoločnosť je zdola budovaná samospráva – nie „diktatúra väčšiny“!

Môže ti obec diktovať, ako máš žiť vo svojej rodine?
Môže nám okres, kraj, štát diktovať, ako máme v našej obci žiť?
Môže nám EÚ či globálna inštitúcia diktovať, ako máme v našom štáte žiť?

4. Mám právo bezpodmienečne žiť na povrchu planéty.

Mám právo na slobodnú Zem.
Povrch Zeme nevznikol ľudským pričinením, preto si ho nik nemá právo privlastniť! Človek môže mať prirodzené užívateľské právo na Zem (svoje teritórium), na ktorej žije a ktorú obhospodaruje. Nie však vlastniť Zem pod nohami iného (umelý sociálny konštrukt).
Môže ísť aj o zdieľané (spoločné) užívateľské právo na Zem.
Aj naša Matka Zem má právo byť slobodná. Je načase, aby sme sa prestali voči nej správať ako k svojmu majetku!

Môže si niekto privlastniť celú Zem a vymáhať od teba výpalné (tzv. „nájomné“) za niečo, čo nevytvoril?

5. Mám právo na osobné vlastníctvo.

Osobné vlastníctvo znamená vlastniť svoju osobu, svoj životný priestor a veci, ktoré užívam. Môže ísť aj o zdieľané (spoločné) osobné vlastníctvo.
Osobným vlastníctvom môže byť: samotné telo užívateľa, jeho oblečenie, jedlo, auto, dom, ale aj továreň, obchod, les či pôda.

Súkromné vlastníctvo (kapitál) znamená privlastnenie si tela druhej osoby, jej životného priestoru či vecí, ktoré užíva.
Súkromnému vlastníctvu ľudského tela hovoríme otroctvo.
Súkromné vlastníctvo životného priestoru je skryté otroctvo.

Môže niekto zneužívať vlastníctvo ako zbraň a okradnúť ťa o výsledky tvojej tvorby?

6. Mám právo na odpor proti útlaku.

Mám právo sa fyzicky brániť, ak mi budú vyššie uvedené práva upierané.

Máš právo sa brániť proti útlaku, alebo si povinný jednať ako poslušný poddaný, ktorý drží hubu a krok?

Rešpektujem druhých.

Všetky moje spomenuté práva ctím a rešpektujem u druhých.
Chápem, že ak ich sám nedodržiavam, budú mi upreté niekým silnejším.
Moja sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda druhého.

Platia moje práva rovnako pre teba ako pre mňa?

Tibiho blogy – Spoločnosť

Georgizmus