Pokiaľ chceme byť slobodní, budeme sa musieť riadiť istými prirodzenými právami, ktoré sa tu začínam definovať…

1. Mám právo nekonať.

Odmietam konať v rozpore s mojím osobným presvedčením, svedomím, či  vierou.
Môžeš byť postihovaný za to že nekonáš? (napríklad prirodzená existencia)
Môžem ťa nútiť konať v rozpore s tvojim presvedčením?
Môžem ti diktovať ako máš žiť?

2. Mám právo rozhodovať ako žijem.

Mám právo konať podľa svojho osobného presvedčenia, svedomia, či  viery.
Na každej spoloženskej úrovni mám právo (ako aj zodpovednosť) spolurozhodovať ako žijeme.
Môžem ti zakazovať konať v súlade s tvojim presvedčením?

3. Mám právo starať sa o svoje zdravie.

Som sám sebe zodpovedný za svoje zdravie.
Primárne ja znášam môj zdravotný stav.
Môžem ti diktovať ako sa máš starať o svoje zdravie?

4. Rešpektujem a mám právo byť rešpektovaný.

Všetky moje spomenuté práva ctím a rešpektujem u druhých.
Chápem, že keď ich sám nedodržiavam, budú mi upreté niekym silnejším.
Moja sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda druhého.
Platia moje práva aj na teba a tvoje na mňa?

5. Mám právo žiť podľa princípu subsidiarity.

Substidiarita znamená, že organizačne nižšia úroveň má vyššiu právomoc.
Každá vyššia spoločenská štruktúra môže vykonávať len tie úlohy, ktoré nie je možné inak spraviť na nižšej úrovni.
Tolerantná odspodu tvorená samosprávna demokracia – nie je “diktatúra väčšiny”!
Princíp substidiarity ide naprieč celou spoločnosťou od jednotlivca až po globálne ľudstvo.
Môže ti obec diktovať, ako mám žiť vo svojej rodine?
Môže nám okres, kraj, štát diktovať, ako máme v našej obci žiť?
Môže nám EU, Glob diktovať, ako máme v našom štáte žiť?