Pokiaľ chceme byť slobodní, budeme sa musieť riadiť istými prirodzenými právami, ktoré sa tu začínam definovať…
1. Mám právo nekonať.
Nemôžem byť nútený konať podľa predstáv iných ľudí (nekonaním nie som schopný fyzicky ublížiť inému).
Odmietam konať v rozpore s mojím osobným presvedčením, svedomím, či vierou.
Nekonanie však môže mať svoje dôsledky (napr. ylúčenie zo spoločnosti)!
Môžeš byť postihovaný za to že nekonáš? (napr. že nenosíš masku, alebo sa nedáš zaočkovať)
Môžem ťa nútiť konať v rozpore s tvojim presvedčením?
Môžem ti diktovať ako máš žiť?
2. Mám právo rozhodovať ako žijem/e.
Mám právo konať podľa svojho osobného presvedčenia, svedomia, či viery (pokiaľ tým fyzicky neubližujem inému).
Na každej spoloženskej úrovni mám právo (ako aj zodpovednosť!) spolurozhodovať ako žijeme.
Mám právo rozhodovať ako naložím so sovojim telom a ako sa budem starať o svoje zdravie.
Môžem ti zakazovať konať v súlade s tvojim presvedčením?
Môžem ti vnucovať moje predstavy o tom ako sa máš starať o sovje zdravie? (Napríklad vnucovat vakcíny, či iné neprirodzené zásahy do tela)
3. Mám právo žiť podľa princípu subsidiarity.
Organizačne nižšia úroveň má vyššiu právomoc.
Princíp subsidiarity znamená, že rozhodnutia prijímame na najnižšej možnej úrovni správy, ktorá je schopná ich efektívne riešiť. Vyššie úrovne riadenia (napr. obec, štát, nadnárodné inštitúcie) zasahujú len vtedy, ak nižšia úroveň nedokáže problém vyriešiť sama.
Cieľom je zachovať autonómiu menších spoločenstiev (človeka, obce, regiónu, štátu) a zabrániť centralizovaniu moci.
Tolerantná odspodu tvorená samospráva – nie je “diktatúra väčšiny”!
Môže ti obec diktovať, ako máš žiť vo svojej rodine?
Môže nám okres, kraj, štát diktovať, ako máme v našej obci žiť?
Môže nám EU, Glob diktovať, ako máme v našom štáte žiť?
4. Mám právo bezpodmienečne žiť na povrchu planéty.
Mám právo na Slobodnú Zem.
Aj Matka Zem má právo byť slobodná – nie žiť v otroctve majiteľov.
Preto nik nemôže vlastniť Matku Zem, môže však mať užívacie právo na Zem, ktorú je schopný užívať a obhospodarovať (svoje teritórium).
Nie však vlastniť Zem pod zadkom iného (umelý sociálny konštrukt vlastníctva teritótia iných ľudí).
5. Mám právo na osobné vlastníctvo.
Osobné vlastníctvo je vlastníctvo svojej osoby, svojho životného priestoru a veci ktoré osoba užíva (môže ísť o zdieľané vlastníctvo).
Do tejto skupiny spadá aj nezištné požičanie svojho osobného vlastníctva druhému.
Osobným vlastníctvom môže byť: samotné telo užívateľa, jeho oblečenie, jedlo, auto, dom, ale aj továreň, či banka (spoločné osobné vlastníctvo).
Osobné vlastníctvo zeme (t. j. ak zem pod mojim zadkom nevlastní iný človek), je zaužívané skôr pod pojmom ‘užívateľské právo zeme’.
Súkromné vlastníctvo (kapitál) je vlastníctvo tela druhej osoby, životného priestoru druhej osoby, či veci ktoré užíva druhá osoba.
Súkromnému vlastníctvu ľudského tela hovoríme otroctvo.
6. Právo na odpor proti útlaku
Mám právo sa fyzicky brániť, ak mi budú vyššie uvedené práva upierané.
Rešpektujem druhých.
Všetky moje spomenuté práva ctím a rešpektujem u druhých.
Chápem, že keď ich sám nedodržiavam, budú mi upreté niekym silnejším.
Moja sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda druhého.
Platia moje práva aj na teba a tvoje na mňa?
