V tomto príspevku, Vám obsiahnem pravdu o účinnosti probiotík a ich temnú stránku, ktorú väčšina ľudskej populácií nepozná. Termín probiotiká uvediem v stručnosti: jedná sa o živé mikroorganizmy, ktoré sa dostávajú do organizmu v potrave a ovplyvňujú zdravie človeka. Ich aplikácia je predovšetkým orálna napr. vo forme tabliet, kapsúl alebo v roztokoch. Najčastejšie sú pridávané do potravín. V poslednej dobe sa o ich účinnosti na zdravie často diskutuje. Prezentované sú ako priaznivo ovplyvňujú naše zdravie, zlepšujú imunitu človeka, ale o ich patologickej forme sa veľmi málo hovorí, ba až skoro vôbec.
Probiotické mikroorganizmy sa delia do dvoch skupín podľa bezpečnosti užitia jednotlivých druhov v rámci jedného kmeňa a to na:
1. Baktérie mliečneho kvasenia, ktoré patria do skupiny grampozitívnych baktérií. Do tejto skupiny patria baktérie rodu Bifidobacterium, Lactobacillus, Lactococcus, Enterococcus a Streptococcus.
2. Probiotické mikroorganizmy, ktoré predstavujú nepatogénne izoláty. Radia sa sem mikrobiálne rody, ktoré zahrňujú i potenciálne patogénne kmene. Do tejto skupiny patria Escherichia coli, Clostridium butyricum a kvasinka Saccharomyces boulardii.
Prirodzená mikrobiálna flóra (mikrobióm) vytvára multifunkčné obranné mechanizmy, ktoré zabraňujú patogénom k navodeniu infekcie. Mikróby majú široký arzenál nepriateľských faktorov, ktoré sú schopné potlačiť alebo vážne narušiť životne dôležité mechanizmy hostiteľa. Požitie probiotických baktérií alebo iných konkurenčných produktov na báze probiotík, vytvára boj o prežitie medzi prirodzeným mikrobiómom črevnej mikroflóry. Teda, dochádza k stretnutiu mikroorganizmov, ktoré sa prirodzene vyskytujú v črevnom lúmene plus s dodanými probiotikami. Naše prirodzené ich môžu brať ako nepriateľov, aj keď sú z toho istého kmeňa. Ešte pred požitím sa značná časť probiotických baktérií eliminuje v žalúdočnom obsahu. Probiotiká, ktoré niektorí vítajú ako liek na všetky druhy zažívacích ťažkostí a odporúčané mnohými všeobecnými lekármi spolu s antibiotikami, nie sú, tak všeobecne prospešné pre zdravie črevnej flóry, ako sa predtým myslelo.
Probiotiká podľa definície by mali mať priaznivé účinky na ľudské zdravie a ich spotreba sa v posledných desaťročiach výrazne zvýšila. Súčasné množstvo publikovaných materiálov a nároky na ich priaznivú účinnosť neustále stúpajú. Viaceré systematické skúmania, metaanalýzy a stanoviská odborníkov nedávno vyjadrili kritiku voči ich tvrdeným účinkom a bezpečnosti. Probiotiká viac ovplyvňujú hornú časť tenkého čreva, ako hrubé. Črevný mikrobióm je súčtom všetkých mikroorganizmov žijúcich v čreve človeka a preukázalo sa, že hrá obrovskú úlohu v ľudskom zdraví. Nový výskum zistil, že probiotiká, zvyčajne užívané vo forme piluliek a tabliet môžu brániť tomu, aby sa mikrobióm pacienta vrátil k normálu po skončení liečby antibiotikami. Každý organizmus reaguje na probiotiká odlišným negatívnym spôsobom.
V jednom výskume boli pacienti rozdelený do dvoch skupín. Prvá skupina pacientov konzumovala probiotiká počas antibiotickej liečby a druhá skupina probiotiká vôbec nebrala. Zistilo sa, že mikrobiálne zloženie pacientov, ktorí užívali probiotiká, bolo veľmi vážne narušené. Len čo probiotiká kolonizujú črevo, úplne inhibujú návrat pôvodného mikrobiómu, ktorý bol narušený počas liečby antibiotikami.
Génová expresia zahŕňa všetky procesy, začínajúce transkripciou génu a končia tvorbou hotového produktu (proteínu) schopného vykonávať biologickú funkciu. U pacientov, ktorí brali probiotiká, vykazovali narušenie tohto procesu, pričom škodlivé účinky trvali u nich šesť mesiacov. Tieto negatívne znaky neboli spozorované v skupine ľudí, u ktorých došlo k vytvoreniu prirodzeného mikrobiómu bez aplikácie probiotík. Ich mikrobióm sa v priebehu niekoľkých dní znormalizoval.
Ďalšia časť pacientov bola rozdelená do dvoch skupín. Prvá skupina dostávala probiotiká ako prevenciu zlepšiť svoj imunitný stav a druhá dostávala placebo. Zisteným sa preukázalo, že v skupine s placebom sa nespozoroval žiadny účinok na mikroflóru. V druhej skupine pacientov sa mikroflóra správala odlišne. U niektorých prirodzený mikrobióm odolával účinku probiotík s cieľom ich vytlačiť a u iných zase probiotiká modifikovali genetické zloženie prirodzeného črevného mikrobiómu.
Ďalším nepriaznivým faktorom predstavuje horizontálny prenos génov. Jedná sa laterálny pohyb mobilných genetických prvkov medzi jednobunkovými alebo mnohobunkovými organizmami. Umožňuje prenos génov aj medzi vzdialenými druhmi, sprostredkovanými obvykle transformáciou, transdukciou a konjugáciou. Téma horizontálny prenos génov v ľudskom čreve a prenos virulentných génov do endogénneho mikrobiómu boli sumarizované nedávno. Ľudský gastrointestinálny trakt je ideálnym prostredím a predstavuje ideálne miesto pre horizontálny prenos génov. Keďže, probiotiká sa vo veľkej miere používajú v priemysle spracovania potravín a fermentovaných produktov, a ako doplnkové prísady je tento prenos vysoko možný. Probiotické baktérie sú nosičom rôznych génov hlavne rezistencie na antibiotiká, čím zosilnia patogéne baktérie v črevnom lúmene. Gény zodpovedné za rezistenciu na antibiotiká sa našli v rôznych probiotických doplnkoch. Preto by sa mali zaviesť dôkladné opatrenia na vyhodnotenie rizika. Okrem toho dochádza prenosu virulentných génov z probiotík do baktérii prirodzenej mikroflóry. Kumulatívne riziko probiotického účinku pri laterálnom genetickom prenose virulentných prvkov predstavuje dvojsečnú zbraň.
Nedávno sa zistilo, že mikrobiálna transglutamináza, vysoko spotrebovaná doplnková látka v potravinárskom priemysle a prokaryotický faktor prežitia, obsahuje virulentné faktory, pričom jedným z nich je antifagocytárny faktor. Zaujímavosťou je, že probiotiká vylučujú aj enzým, ktorý bol opísaný ako nový potenciálny environmentálny faktor pri indukcii celiakie. Mikrobiálnu transglutaminázu možno považovať za sekretovaný toxín, s funkčnými kapacitami dokonca aj v patogénnych mikróboch. A práve laterálny prenos génov môže ovplyvniť repertoár holobiontov v črevných klkách, kde vonkajšie baktérie, vrátane probiotík, môžu ovplyvniť genetickú stabilitu, čo má za následok ohrozenia ľudského zdravia.
V gastrointestinálnom trakte sa skrýva veľké množstvo vírusov vrátane baktériofágov. Sú to malé vírusy, ktoré napádajú baktérie pričom ich infikujú a lyzujú. Odhaduje sa, že viac ako 30 miliárd bakteriofágov transcytuje ľudské epitelové vrstvy každý deň. Zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní taxonomických a funkčných kompozícií mikroorganizmov. Enterické profágy slúžia ako mobilný archív genetických prvkov a prenášajú sa prostredníctvom nášho mikrobiómu, čím ovplyvňujú ich pomery. Tieto probiotické bakteriofágy sú potenciálnym nosičom nepriateľských génov, ktoré transfekciou prokaryotických alebo eukaryotických buniek môžu šíriť genetický materiál. Nakoniec sa preukázalo, že niektoré bakteriofágy obsahujú virulentné transglutaminázové gény.
Probiotiká sa vo veľkej miere používajú v spracovaných potravinárskych odvetviach, pokrývajúc nielen mliečne fermentované výrobky, ale aj v širších priemyselných aplikáciách vrátane lekárskeho, diagnostického, farmakologického a biotechnologického priemyslu. Mnohé z nich sa používajú vo fermentovaných potravinách, ako sú mliečne výrobky, syry, fermentovaná zelenina, sója a obilné výrobky. Získavanie a strata génov v rôznych mikroorganizmoch a probiotických kmeňoch bolo široko opísané v celom potravinovom reťazci. Či už ide o mliečne výrobky, mäso alebo rastlinné výrobky, a dokonca aj v hotových potravinách. Horizontálny prenos génov rezistencie na antibiotiká je obrovský a bol zistený pre celý rad probiotík vrátane Lactobacillus rhamnosus, Lactobacillus gasseri, Lactobacillus paracasei, Lactobacillus reuteri, Lactobacillus plantarum a mnohých ďalších. Probiotický mikrobiálny genóm nesie okrem génov rezistencie na antibiotiká, aj preskúmané množstvo virulentných génov. Mikrobiálna transglutamináza vyššie uvedená je iba jednou z nich.
Prekvapujúce zistenie je, že probiotická konzumácia je spojená s D-laktátovou acidémiou a vznikom acidózy u dospelých a dojčiat podľa vzorca obsahujúceho probiotiká. Druhy Lactobacillus a Bifidobacterium sú v probiotických formuláciách najpoužívanejšími baktériami, ktoré produkujú D-laktát. Je zaujímavé, že D-laktátová acidóza a ďalšie etiológie acidózy sú spojené s neurokognitívnymi symptómami, neurologickými poruchami a syndrómom chronickej únavy. Tieto znaky majú v skutočnosti mnohopočetné etiológie, z ktorých jednou je syndróm krátkeho čreva spojený s D-laktátovou acidózu. Ďalej probiotiká produkujú kyselinu mliečnu, čo spôsobuje tvorbu plynov, nafukovanie a sťažené črevné trávenie.
Cieľom tohto článku bolo zhrnúť temnú stránku probiotík, zdôrazňujúc potenciálne škodlivé účinky a ich možný obsah negatívnych genetických faktorov. Sú schopné vyvolať miestne a systémové nepriaznivé účinky, čím odporujú ich definícii ako prospešné pre ľudské zdravie. Len si vezmite do úvahy, že náš gastrointestinálny trakt obsahuje stoviek biliónov baktérií. V probiotickej pilulke ich je zhruba desiatok miliárd, čo sa početnosťou vôbec nevyrovná a neposkytne žiadny efekt. Dúfam, že tento príspevok Vám rozšíril vedomosť a hlavne prekvapil, ako to v skutočnosti s probiotikami je a bude to pre Vás výstup od ich užívania. U každého jedinca má črevná mikroflóra obrovské a prirodzené regeneračné účinky a netreba, ju zaťažovať a umelo modifikovať cudzími činiteľmi. Príroda je geniálna a ľudský organizmus dokonalý, preto sa vie automaticky vyrovnať s narušenou mikrobiálnou flórou a nepotrebuje na to umelý zásah. Nechajte to na prírodu a konzumujte širokú rozmanitosť potravín. V nich máte všetko.
