Princíp subsidiarity, alebo „právo na autonómiu“, je základnou podmienkou slobodnej spoločnosti.
Ak je tento princíp potláčaný, moc sa centralizuje a vzniká totalita!
.
.
Princíp subsidiarity znamená, že rozhodnutia prijímame na najnižšej možnej úrovni správy, ktorá je schopná ich efektívne riešiť.
Vyššie úrovne riadenia (napr. obec, štát, nadnárodné inštitúcie) zasahujú len vtedy, ak nižšia úroveň nedokáže problém vyriešiť sama.
Cieľom je zachovať autonómiu a slobodu menších spoločenstiev (človeka, obce, regiónu, štátu) a zabrániť centralizácii moci.
Slobodná spoločnosť je zdola budovaná samospráva – nie „diktatúra väčšiny“!
Keď sa EÚ tvorila, a aj keď sme do nej vstupovali, bola subsidiarita prezentovaná ako základný pilier EÚ.
Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú…
Kedy a prečo sme sa odvrátili od slobody a subsidiarity?
Totalitu vždy zavádzajú pod zámienkou nejakého „vyššieho dobra“. V EÚ sa totalita začala zakrádať pod heslom „jednota“.
Krátkozrakí, zmanipulovaní (aj keď možno dobrí) ľudia, nedomýšľajúci svoje činy do dôsledkov, sa na to nachytajú a schvália diktatúru.
Videli sme to u nás aj po 2. sv. v., keď nám pod zámienkou rovnosti a bratstva ukradli slobodu.
Cez ilúziu zastupiteľskej kvázi-demokracie a rafinovaných pákových efektov v správe spoločnosti dokázala relatívne malá skupina diktovať väčšine, ako má žiť.
Ale aj keby boli vo väčšine, ani tá nemá právo vnucovať svoje predstavy o správnosti žitia menšine!
.
Sme natoľko hlúpi, že si chyby z minulosti musíme zopakovať, alebo sme schopní sa poučiť?!
Môže ti obec diktovať, ako máš žiť vo svojej rodine?
Môže nám okres, kraj, štát diktovať, ako máme v našej obci žiť?
Môže nám EÚ či globálna inštitúcia diktovať, ako máme v našom štáte žiť?
.
.
O princípe subsidiarity v EÚ sa píše v týchto základných dokumentoch:
.
Článok 3b Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva
Spoločenstvo koná v rámci právomocí, ktoré mu udelila táto zmluva, a cieľov, ktoré mu sú ňou priznané.
V oblastiach, ktoré nepatria do jeho výlučnej právomoci, bude Spoločenstvo konať v súlade s princípom subsidiarity len ak a vtedy, ak ciele navrhovanej činnosti nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi, a preto ich možno z hľadiska rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti lepšie dosiahnuť Spoločenstvom.
Akákoľvek činnosť Spoločenstva nesmie prekročiť to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov tejto zmluvy.
(text Maastrichtskej zmluvy, konsolidované znenie podľa európskych zdrojov)
Toto znenie bolo platné v pôvodných textoch ES/UE pred Amsterdamskou a následne Lisabonskou zmenou, a predstavovalo právne jadro subsidiarity ešte pred neskorším prečíslením do článku 5 TEU.
.
.
(oficiálne slovenské znenie je obsiahle; nasledujú kľúčové ustanovenia)
Každá inštitúcia neustále zabezpečuje rešpektovanie zásad subsidiarity a proporcionality tak, ako je to ustanovené v článku 5 Zmluvy o Európskej únii.
Návrhy legislatívnych aktov musia byť odôvodnené z hľadiska zásad subsidiarity a proporcionality. Akýkoľvek návrh legislatívneho aktu by mal obsahovať podrobnú správu, ktorá umožní posúdenie súladu s týmito zásadami. Táto správa by mala obsahovať aj posúdenie finančného dopadu návrhu a, v prípade smernice, jeho dôsledkov pre pravidlá, ktoré majú členské štáty zaviesť.
Akýkoľvek národný parlament alebo akákoľvek komora národného parlamentu môže do ôsmich týždňov od dátumu predloženia návrhu legislatívneho aktu v oficiálnych jazykoch Únie zaslať odôvodnené stanovisko predsedovi Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, v ktorom uvedie, prečo sa domnieva, že návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity.
Ak odôvodnené stanoviská o nesúlade návrhu s princípom subsidiarity predstavujú aspoň jednu tretinu všetkých hlasov pridelených národným parlamentom… návrh musí byť prehodnotený…
