Sedíš v autobuse a uvidíš ako chlapík bije ženu, zastaneš sa jej? Alebo to nie je tvoja vec, lebo ty máš len zodpovednosť za svoje činy a do toho, čo si robia iní nemáš právo vstupovať?
Mal Nemec ignorujúci nástup nacizmu spolu-zodpovednosť za smerovanie Nemecka, alebo nie, lebo on osobne vojnu nepodporoval ani nevyjadril súhlas s koncentrákmi?
Má člen skupiny spolu-zodpovednosť za skupinu, ktorej je súčasťou?

Som presvedčený, že prakticky každý z nás má istý vplyv a tým pádom aj spolu-zodpovednosť za atmosféru a dianie v skupine, ktorej je súčasťou.
Preto keď uvidím ako chlapík bije ženu, zastanem sa jej. Preto, keď spozorujem náznaky presadzovania nacizmu, otvorene proti nemu vystúpim a postavím sa za Slobodu Človeka!
Preberám svoju spolu-zodpovednosť za všetky spoločenské celky, ktorých som súčasťou, počínajúc od svojej individuálnej zodpovednosti za seba samého, cez spolu-zodpovednosť za svoju rodinu, autobus, ktorým cestujem, obec, mesto a štát, v ktorom žijem, až po globálne ľudstvo.

Ľudia si často pletú:
a) prevzatie svojej spolu-zodpovednosti za spoločnosť, ktorej sú súčasťou spolu s ostatnými – čo sa pri správe spoločnosti prejavuje samosprávou (heterarchia, kruhy, snemy a pod.).
b) vzdávanie sa svojej spolu-zodpovednosti za spoločnosť a jej odovzdávanie (v tzv. ‘voľbách’) v prospech iných osôb – v type správy spoločnosti dnes známa pod názvom ‘zastupiteľská (kvázi)demokracia’.

Kým prevzatie spolu-zodpovednosti je akt Vedomého Človeka.
Vzdávanie sa svojej spolu-zodpovednosti je akt nie plne svojprávnej bytosti.

Človek pri prevzatí spolu-zodpovednosti sa spolu s ostatnými zamýšľa nad tým, ako chce žiť.
Kým tvor vzdávajúci sa svojej spolu-zodpovednosti sa zamýšľa nad tým, kto mu bude vládnuť, kto ho bude viesť. Takáto bytosť plytvá svojim potenciálom.
Prevzatie svojho podielu spolu-zodpovednosti je jedným z kľúčov ku Slobode.
Vzdávaním sa svojej spolu-zodpovednosti v prospech zástupcov (politikov, rotujúcich, dočasných diktátorov) sa človek vzdáva svojej Slobody!

V samospráve Človek neodovzdáva svoju spolu-zodpovednosť inému človeku, ani nemusí neprijímať zodpovednosť od druhého človeka. Preberá svoju pomernú časť spolu-zodpovednosti v skupine. To jest, ak je nás 5, moja spolu-zodpovednosť za skupinu je 1/5, ak je nás 500, moja spolu-zodpovednosť je 1/500 a aj je nás na Zemi 8 miliárd, moja spolu-zodpovednosť za Ľudstvo je 1/8.000.000.000.

Toto je len matematicky podielovo vyjadrená spolu-zodpovednosť. Avšak ako hovorí strýko Ben:
‘S veľkou mocou, prichádza veľká zodpovednosť.’
Preto Vedomý Človek s istými pre spoločnosť prospešnými schopnosťami má v skutočnosti oveľa väčšiu spolu-zodpovednosť, ako mentálne zaostalá bytosť, či nemluvňa.

K tomu, aby sme boli slobodní pri vyššej úrovni organizácie spoločnosti, je potrebné spravovať ju podľa princípu subsidiarity. Kde organizačné nižšia úroveň má vyššiu právomoc. Každá vyššia spoločenská štruktúra môže vykonávať len tie úlohy, ktoré nie je možné inak spraviť na nižšej úrovni. Tolerantná odspodu tvorená samosprávna demokracia – nie je ‚diktatúra väčšiny’!

Komplexnosť organizácie spoločnosti narastá. Keď sme žili v kmeňoch okolo 50-120 ľudí, mali sme oveľa menšiu spolu-zodpovednosť ako dnes.
Vznikom miest, mestských štátov a impérií organizačné celky rástli. Narastajúcou skupinou sme narážali na komunikačné limity, možnosť samosprávy sa komplikovala, v spoločnosti sa dokázali presadiť sociopati, ktorí prevzali kontrolu a my sme opustili samosprávu. Dnes však máme Internet, s nástrojmi umožňujúcimi prekonať verbálne komunikačné limity, umožňujúcimi samosprávu na všetkých spoločenských úrovniach.

Už pred viac ako storočím organizácia ľudskej spoločnosti v niektorých aspektoch dosiahla globálnu úroveň. Ako jeden z prvých sa globálne zorganizoval kapitál (zväčša do foriem globálnych korporácií), negatíva čoho voláme ‘globalizácia’.
Na druhej strane veľmi zaostáva organizácia samosprávy. Samospráva je občasne zavedená v niektorých rodinách, menších organizáciách, či obciach, avšak už zriedkakedy v mestách, a prakticky vôbec nie na úrovni štátov, či nebodaj globálne!
Veľmi pozitívny efekt na náš život má globálna dátová sieť – Internet. Umožňuje nám zdieľať a vymienať si vedomosti, informácie, či hodnoty (Bitcoin a pod.) a veľa ďalších. Najmä nám však jej model môže byť vzorom fungovania kolektívnej inteligencie.

 Niektorí ľudia žijú v predstave, že spoločnosť by sa nemala organizovať. Že organizácia spoločnosti je zlá a potláča slobodu. Je to podobne naivné odmietanie ľudského pokroku, ako bolo odmietanie strojov na začiatku technickej revolúcie.
Ľudský pokrok nezastavíme, záleží však na nás, či nové technológie budú využité v prospech ľudstva, alebo v jeho neprospech. Podobne je to aj s organizáciou spoločnosti. Buď ju prijmeme (a tým aj našu spolu-zodpovednosť v nej), alebo ju budeme odmietať a popierať. Odmietaním organizácie spoločnosti ju však nezastavíme, akurát sa jej nezúčastníme! Organizácie spoločnosti sa vždy niekto ujme, buď my (ty, ja), alebo sociopati, ktorí ju zorganizujú za svojim egoistickým účelom nášho zotročenia.