Odkaz je aj na krátkom zvuku:

Ahoj Tibor!

Práve som dopočúvala „Vysnívaj si krajší svet“ a tá myšlienka ma nadchla natoľko, že ma vytiahla z postele o jednej ráno.

Snívam si teda svoj krajší svet. Milujem kvety, takže v mojom svete majú ľudia v záhradách kvety miesto betónu, lúku miesto sterilného trávnika. A bylinky. Pretože v mojom svete sa po liek chodí do bylinkovej záhrady, nie do lekárne.

Snívam o tom, ako sused pozdraví suseda, lebo ho úprimne zaujíma ako sa má a nielen preto, že sa to patrí. V mojom krajšom svete naberám holými rukami zem v záhrade. A vedľa mňa moja 5-ročná dcéra leje 15. krhlu vody a robí si kaluž, po ktorej potom so smiechom skáče. Vie, že pračka špinu operie a nemusí sa báť, že sa mama bude hnevať. Mama sa už takmer nehnevá. Na toto dieťa čakala 7 rokov, o druhé prišla. Mama vie, že dieťa je dar a na tom, že bezstarostne objavuje svet nie je nič zlé. Skôr naopak.

V mojom krajšom svete rodičia viac počúvajú svoje deti, s láskou im vysvetľujú prečo toto áno a toto nie. Deťom robia sprievodcu a menej ich hodnotia.

V mojom svete keď sneží, padá z neba radosť, pokoj, biele chumáčiky. Nie protivné ranné oškrabávanie a kalamita na cestách. Keď prší, padá z neba zdroj života, nie pohromy. A v mojom svete mi za to hneď nezačne niekto protirečiť. 

Môj svet je plný šťastného detského smiechu, lebo tu sa deti rodia chcené a milované a stačí k tomu láska dvoch ľudí. Netreba zástup doktorov, tisícky eur a stovky preplakaných nocí, lebo sa nedarí…

A svoj krajší svet si tvorím každý deň. Aspoň sa o to snažím- keď skôr pocítim vďačnosť za to, že mám kde bývať, komu variť a po kom upratať.

Som učiteľka a svoj krajší svet tvorím aj v škole, keď miesto jednotkárov a päťkárov vidím deti s ich príbehom. Vnímam hrdosť v ich očiach, keď sa im niečo podarí a nekarhám ich, keď vidím, že si uvedomujú svoju chybu a často sa žiaľ aj hanbia za to, že neuspeli. Lebo v mojom krajšom svete je škola miestom, kam chodia deti s pocitom, že sú vítané a prijímané také, aké sú. Že sú rovnocenným človekom, ktorý má len menej skúseností a pritom má dospelého čo naučiť. Ach a koľko toho môžu deti dospelých naučiť…

V mojom svete robíme veci, ktoré majú zmysle- pre nás aj okolie. Jedlo sa pestuje, nie sype zo sáčku do stroja v nejakej fabrike. Nelejeme do vody svinstvo- veď ju pijeme my, naše deti aj naše zvieratá. A nezabíjame bobra, aby sme zachránili les….

Úcta má v mojom svete svoje miesto v každodennom živote. A viac si vážime veci, ktoré sú zadarmo a sú o to cennejšie- zdravie, lásku, pohladenie a smiech…

Ďakujem za túto krásnu myšlienku začať si tvoriť svoj krajší svet. V tomto temnom období je to viac ako dôležité.

Zajtra vstanem zase o kus vďačnejšia za to čo mám a trochu menej nespokojná, lebo ešte nemám všetko, čo by som chcela.