V príspevku Vám prinášam článok o tom, aké obmedzenia môže mať testovanie zo slín a bolo by lepšie keby sa aj od tejto metódy definitívne upustilo. Stále nemením svoj názor a od úplného začiatku som proti testovaniu obyvateľstva. Testovať sa majú len ľudia, ktorý vykazujú príznaky choroby a s dôkladnou laboratórnou metódou. Ale už keď sme pri testovaniu zo slín, tak táto metóda je síce výhodná, ale nie je až tak presná. Je jednoduchšie a menej nepríjemné odoberať sliny, ako zavádzať tyčinku s tampónom do nosa.
Detekcia zo slín je menej citlivá, ako výter z nosa. Ide o nižšiu koncentráciu vírusu v slinách v porovnaní s výtermi z nosa a nosohltanu. Pri testovaní slín budú pravdepodobne chýbať niektoré špecifické komponenty vírusových častíc a rôznych potrebných zložiek na jeho dostatočnú detekciu.
Pri riešení diagnostickej metódy zo slín SARS ‐ CoV ‐ 2 je potrebné vyriešiť určité problémy:
1. Na ktorú sekvenciu vírusovej RNA sa musíme zamerať, keď sa pokúšame zistiť konkrétny vírus SARS ‐ CoV ‐ 2 v slinách. Rozhodnutie o vhodnej sekvencii RNA, na ktorú sa má zamerať qRT ‐ PCR, je zásadné, pretože pri prečisťovaní určitých molekulárnych cieľov je efektívne zabránené mnohým nástrahám detekcie. Konečným cieľom je vírusová RNA sekvencia ľahko zacielená, zachytená a amplifikovaná, aby sa zabránilo krížovým reakciám. Ako som sa dávnejšie vyjadril samotné PCR je zbytočné a nie vhodné na detekciu infekčnosti, pretože próba sa dokáže viazať aj na iné sekvencie. Všetko je to úplne aj tak zbytočné.
2. Ktorá časť slín sa musí použiť na detekciu vírusu SARS ‐ CoV ‐ 2 a to hlavne buď bunky sliznice v slinách alebo ich bezbunková časť? V prípade starého vírusu SARS ‐ CoV boli prítomné vysoké vírusové hladiny v bezbunkovej časti slín, čo naznačuje, že sa replikuje v epitelových bunkách. Neskôr dochádza k uvoľneniu v slinách. A teraz si môžeme položiť otázku, či sa to bude týkať aj tohto súčasného vírusu (SARS ‐ CoV ‐ 2). Ktorá časť slín bude použitá, je do vzorky potrebné pridať vírusové transportné médium, aby sa zachovala vírusová integrita. Potreba tlmivého roztoku na lýzu buniek je stále zásadnou otázkou problému, pretože tento roztok má tendenciou degradovať vírusové častice. Tento problém sa musí zásadne vyriešiť. Pre istotu, ak sa bude používať bezbunková časť, je pri odbere potrebné pridať inhibítor RNázy, aby sa chránila vírusová RNA pred degradáciou prírodnými RNázami, ktoré sliny obsahujú. Aj v oboch prípadoch sa musia použiť špecifické činidlá, ktoré v jednom prípade budú zhoršovať priebeh celej detekcie. Celkovo sa to javí ako nevýhodné.
3. Pokiaľ ide o vírusovú hladinu v slinách a berieme do úvahy, že PCR je veľmi citlivá metóda, ktorá dokonca niekedy dokáže zistiť jednu RNA kópiu vírusu, je potrebné vyriešiť ďalších niekoľko otázok.
A) Ktorá slinná vírusová záťaž robí nosiča infekčným?
Čo je špecifické pre vírus SARS ‐ CoV ‐ 2 pre slinné vírusy?
Musí sa dôkladne preskúmať frekvencia odberu vzoriek. Okrem toho sa uvádza, že vírusová hladina slinami je vysoká v prvých dňoch infekcie a potom postupne klesá. Ďalšia otázka je, či odber slinných vzoriek bude dostatočne informatívny aj niekoľko dní po nástupe choroby. A v prípade, ak sa použije bezbunková časť, musí sa preveriť jedna hypotéza. Hlavne to, či PCR môže detekovať fragmentované časti vírusovej RNA aj po dlhšiu dobu, pričom sa absolútne nezistí skutočná životaschopnosť a replikácia aktívneho vírusu. V tomto prípade by sa malo okrem väčšieho množstva slín odobrať aj niekoľko iných vzoriek, vrátane krvi, spútum, nazálne výtery a dôkladne izolovať vírus s následným použitím niekoľkých metód pozostávajúce antigénového testovania: FISH ELISA, blooting, test na plakoch a pod. Všetko by sa malo vykonávať v rôznych časových intervaloch, čo by predstavovalo značnú zložitosť, ale presnosť. A opäť sa vyjadrím, že načo by toto všetko bolo dobré??? Skrátka NANIČ.
4. Je potrebné ozrejmiť aj prenos vírusu SARS-CoV-2 kvapôčkami slín.
Táto metóda zameraná na detekciu vírusu zo slín nie je vôbec preskúmaná. Nič sa o tejto metóde nevie a chýbajú rozsiahle štúdiá. Aj tu sa budem znovu opakovať, že testovanie zdravých (bezpríznakových) ľudí a hlavne detí (na školách) je zbytočné a neprináša nám to pozitívne výsledky. Samotná PCR je nevhodná a antigénne testovanie je nepresné. Bez dôkladnej izolácie od chorých pacientov sú tieto metódy úplne „slepé“. Treba už konečne ukončiť tieto zbytočné ceremónie a hlavne nestresovať detí a hlavne ich nevystavovať k pokusným praktikám, ako nejaké králiky.
