Autor: Michal Šebeňa
Pre tých čo sa tešia na vakcináciu voči RNA+ vírusom hlavne koronavírusom, mám tu pre Vás článok, ktorý Vám pomôže nastaviť sa na správnu koľaj.
.
Vakcíny sú imunobiologické látky, používané na aktívnu imunizáciu. Obsahujú antigény, ktoré simulujú domnelý útok baktérií či vírusov na telo. Práve na tieto antigény, teda látky, ktoré vyvolávajú imunitnú reakciu tela, obrana zareaguje. Všetky imunogény sú antigény, ale nie všetky antigény sú imunogénne. Odpoveď imunitného systému nevzniká na celú makromolekulu, ale iba na určitý jej úsek – epitop. Na jednej imunogénnej molekule môže byť rôzny počet epitopov, pričom ich schopnosť navodiť imunitnú odpoveď býva rôzna. Nie všetky epitopy sú rozpoznávané B- aj T-lymfocytmi, preto sa rozlišujú B-epitopy a T-epitopy.
.
Očkovanie je jediná špecifická zbraň proti infekciám. Vakcíny, ale nemožno použiť terapeuticky, vzácne pri dlhej inkubačnej dobe profylakticky. Sú určené len k špecifickej prevencií rozvinutím imunitných reakcií. Vakcína musí splniť základné požiadavky. Musí byť dostatočne účinná, aby vzbudila imunitnú odpoveď, ktorá by zaistila dlhotrvajúci ochranný účinok. Musí byť BEZPEČNÁ. Po jej aplikácií sa nesmú objaviť príznaky ochorenia, alebo dokonca aj samotné ochorenie. Ďalej musí byť stabilná. Aby sa mohla využiť pre veľkú populáciu osôb na rôznych miestach, nesmie sa behom doby jej účinok znižovať ba vymiznúť. Vakcíny môžu byť:
.
1: INAKTIVOVANÉ: Normálny vírus je inaktivovaný chemickými činidlami napr. formalín alebo glutaraldehydom. Vakcína nie je infekčná a je bezpečná. Má nízku imunogenitu a preto je potrebné aplikovať viac dávok.
.
2: ŽIVÉ: Atenuované vakcíny sú živé aktívne nevirulentné vírusy. Stimulujú infekčný proces a sú silné imunogény. Vírus sa v organizme obmedzene rozmnožuje, napodobňuje infekciu a tým podnecuje tvorbu protilátok. Imunita nie je len humorálna, ale aj bunková. Relatívne jedna nevýhoda spočíva v tom, že sa nedá na sto percent vylúčiť, že mutovaný vírus u osôb so zníženou imunitou nevyvolá ochorenie.
.
3: REKOMBINANTNÉ: Pripravujú sa tak, že sa gén imunogénnej bielkoviny vpraví do genómu iného vírusu, treba vakcínie. Rekombinanty sa replikujú, exprimuje vnesený gén a vytvára sa cudzorodá bielkovina, ktorá indukuje tvorbu protilátok.
.
Zistilo sa, že prvotný SARS zo všetkých štrukturálnych proteínov (S) vyvoláva tvorbu neutralizujúcich protilátok a je hlavným cieľom pre vývoj vakcíny. Lenže, pri vývoji vakcíny proti koronavírusom sa vyskytli ťažkosti. Všetky vakcíny zamerané proti koronavírusom na zvieracích modeloch napodobňovali ľudské choroby, boli imunogénne, ale pritom sa vôbec nepreukázalo, že účinne bránia vzniku choroby.
.
Predchádzajúce použitie vakcín proti SARS a MERS na zvieracích modeloch vyvolalo obavy o bezpečnosť imunopatológie sprostredkovanej za účasti Th2- Lymfocytov. U myší očkovaných dvomi inaktivovanými celými vírusovými vakcínami, vakcínou rekombinantným DNA spike proteínom alebo vírusovou časticovou vakcínou sa vyvinula pľúcna patológia vrátane eozinofilnej infiltrácie a to už do 2 dni po stimulovaní vírusom SARS CoV, ktoré sa u infikovaných neočkovaných myší nevyskytli. Teda presne povedané, všetky vakcíny zlyhali a prirodzená infekcia vyššie uvedené patologické symptómy nespôsobila. Máme tu jasný výsledok, že je to nežiaduce.
Ale ideme ďalej: Podobná pľúcna imunopatológia bola pozorovaná v niekoľkých ďalších štúdiách, najmä u starších myší v porovnaní s mladšími, ktoré boli očkovaniu vystavené. U myší imunizovaných vakcínou s proteínom SARS sa po infikovaní vírusom dostavila ťažká pneumónia a pľúcny eozinofilný infiltrát. Výsledok jasne preukazuje, že vakcíny obsahujúce proteíny
a (S) sú spojené s touto patológiu. Podobná zvýšená imunopatológia sa objavila u myší očkovaných inaktivovanou vakcínou MERS. Vakcína MERS obsahovala modifikovaný vírus vakcínie exprimujúca (S) spike proteín indukoval veľmi obmedzenú humorálnu a T-bunkovú odpoveď. Iné vakcíny zahlcujú imunitný systém produkciou viacerých neúčinných protilátok tým, že používajú dlhý 1200 – aminokyselinový hrot proteínu vírusu.
.
Pripomeniem Vám len to, že prirodzene prekonaná infekcia SARS poskytuje maximálnu protilátkovú ochranu menej ako 1 rok. Jedná sa o prirodzenú infekciu prírodným vírusom. Koronavírusy ako aj chrípkové vírusy často mutujú a imunitný systém po uplynutí určitej doby ich už nerozozná. Tak to bežne funguje aj u chrípok. Vírusy sa musia neustále adaptovať, veď je to zariadené zákonom prírody. A teraz sa dostávame k jasnej odpovedi. Ak v prípade prirodzene prekonanej infekcie máme veľmi krátku prirodzenú imunitnú ochranu, potom v prípade očkovania budeme mať akú??? No SKORO ŽIADNU. To sa budete chcieť nechávať často preočkovávať? Určite nie. Len si vezmite vakcíny voči chrípke. Koľko ľudí po očkovaní ochorelo? Predpokladám, že väčšina ľudskej populácie. Je to spôsobené hlavne mutáciou vírusu, na ktorý si už Váš imunitný systém nepamätal alebo ste už vakcínu dostali v inkubačnej dobe. Ľuďom, ktorý sa každý rok voči chrípke očkujú a neochoreli GRATULUJEM. Majú perfektný prirodzený imunitný systém. Len zbytočne aplikujú chemické látky do svojich organizmov.
.
Vždy si budem stáť za týmto slovom:
!!!!! Veľmi dôležité je, na aký konkrétny infekčný agens je očkovanie zamerané!!!!!
.
Rýchly vývoj hromadná výroba vakcín v podmienkach globálnej pandémie je náročné. Jej výroba vyžaduje veľa aktivít, aby boli dobre koordinované a prebiehali paralelne. Už keď tak, výskum by mal trvať aspoň desať rokov s predklinickým sledovaním, vyžadujúc niekoľko klinických skúšok. Nie na rýchlo skonštruované, kde nik nevie ako sa v ľudskom organizme zachová.
.
.
Doplnenie autora:
Áno stojím si z tým, čo je v článku uvedené o očkovaní. Neuvádzam to len ja, ale aj ďalší riadny vedci , čo dokonca s vírusmi pracujú. Očkovanie zachránilo mnoho životov a skoro až priam do vymiznutia vírusu, lenže vymiznutie nie je celkom presne uvedené. Z prírody nemožno nič vymiznúť. Vírusy boli, sú a budú. Je zásadný rozdiel, či sa vakcína zameriava na DNA alebo RNA vírusy, U RNA vírusov, je rozdielom či je negatív alebo pozitív. Príroda stvorila vírusy na to, aby udržiavali existenciu života spolu s baktériami. Zadelila ich na menej bežné a početné. TO preto, aby bol určitý súlad a fungovanie prírodného výberu. Koronavírus a vírus chrípky sú najpočetnejšie a rýchlo sa meniace častice. Majú akýsi dar na rýchlu adaptabilitu v životnom prostredí v hostiteľoch. Mutácie sú ich hlavným nástrojom fungovania v meniacom sa svete a podmienkach. Pre nich je náš imunitný systém veľmi nebezpečný, tak volia stratégie ako sa prispôsobiť, aby zachovali svoj rod. Nikdy ich nedáme do stratenia. Vakcína zameraná na RNA+ vírusy , ktoré podliehajú k častým zmenám je úplne zbytočná, pretože daný antigén , ktorý sa vpraví do tela už po výmene klastra nebude totožný s pamäťou imunitného systému. Napr. vakcína na hepatitídu A: vírus hepatitídy A je RNA +, len jeho klaster neobsahuje genómy ktoré menia jeho antigén, tak tam je účinnosť skoro 100%. Na Korona a chrípkové vírusy, ktoré menia antigény kapsidy, aj hrotové je ešte raz ZBYTOČNÉ. A po druhé vakcína mRNA nebude vhodná a nebude mať účinok, nakoľko celý organizmus disponuje RNAázami , ktoré RNA likvidujú. Je to biologický proces, ktorý neusále v našich telách plynie. Aj po jej vrpavení je otázne, či sa ribozómy naviažu na túto mRNA , aby tvorila antigény. Povezdme, že ich tvoriť bude a jej úspešnosť bude 100%. Vírus mutuje a jeho antigény budú iné ako vo vašom organizme, ktoré mRNA vakcína produkuje. Teda je to zbytočné aj z tohto uhla pohľadu. A v poslednom rade je , že ak sa vpraví mRNA do cuzej bunky bude okamžite zdegradovaná. Veškerá obrana voči vírusom chrípok a korona je vždy na bunkách a molekulách imunity.
Verte mi , že čas ukáže výsledky a pravdu. Ďakujem Vám za pozornosť.
