Začnime u zvierat.. Prvé vlastnícke maniere sa u zvierat zrejme prejavujú pri práve na zozbieranú potravu, či ulovenú korisť – právo na výsledok svojej práce. Dnešný ekonomicko-politický systém nám tvrdí, že naše správanie je riadené živočíšnymi pudmi a že žijeme prirodzene podľa ‘zákona džungle’.Ako teda teritoriálne zvieratá (napr. opice, vlci, či lamy) vlastne žijú?
Zvieratá užívaju svoje teritórium. V prípade potreby svoje územie rozširujú, pri čom dochádza k teritoriálnym bojom (ktoré len výnimočne končia zabitím protivníka).Chamtivému ‘človeku’ však nestačí užívať výsledky svojej práce, a tak vynašiel nový dôvod prečo bojovať – vynašiel banditizmus.
Človek namiesto toho, aby sial i žňal len na svojom, sa začal špecializovať na okrádanie susedných kmeňov.
Neskôr svoju myšlienku systematizoval a začal vyberať výpalné…
Výpalné sa morálne ťažie ospravedlňuje a tak prišiel výpalník (ktorého dnes honosne nazývame ‘dobyvateľ) s konceptom vlastníctva zeme. Zem dobyl, vyhlásil ju za svoj majetok a od nájomníka začal požadovať spravodlivé nájomné – ‘regulérny poplatok’ za používnie ‘jeho zeme’. A tak sa výpalné pretransformovalo sa v rentu, čím sa pôvodne zločinné privlastnie zeme celkom dobre slučne naoko morálne ospravedlnilo pre ďalšie generácie…
Tento agresívny spôsob fungovania spoločnosti sa v čase mení, rôzne jeho formy nazývame rôznymi menami: feudalizmus, otrokárstvo, či kapitalizmus..
Ďalej je u zvierat bežné vytýčiť si svoje územie – teritórium. Zvieratá si tak chránia svoj brloh, či hniezdo. Treba tu prízvukovať že sa tu nejedná o ‘vlastnícke právo zeme’ (ako ho dnes poznáme na západe), ale o ‘užívateľské právo zeme’*.
Človek však prichádza z novou úrovňou bojov, k teriorialnemu boju pridáva boj o nadvládu, zotročenie a privlastnenie si produkcie druhého.
Ale pekne po poriadku…
teritoriálny boj antilóp
Užívaním nástrojov prichádza vlastníctvo nástrojov.Keďže je človek sociálny živočích, prvé nástroje zdieľal v rámci svojho kmeňa, v tej dobe sa človek zrejme cítil viac súčasťou svojej rodiny – svojho kmeňa, jednalo sa teda o spoločne vlastníctvo. Človek žijúci v kmeni sa pôvodne chápal ako súčasť kmeňu. Kmeň uprednostňoval pred sebou samotným, pre záchranu kmeňa bol ochotný aj položiť život.
Dnes sú spoločnými formami vlastníctva napríklad družstevné, národné, alebo štátne vlastníctvo. Chýba nám zrejme ‘ľudské vlastníctvo’ – definovať čo je majetkom celého ľudstva. Či vrátiť niektoré vlastnícke práva matke Zemi – garantovať Zemi jej práva (podobne ako garantujeme dnes ľudské práva či práva niektorých zvierat).
Prvým osobným vlastníctvom bolo pravdepodobne ošatenie, rôzne ozdobné predmety a pod.
Veľkou evolučnou zmenou bola nová schopnosť človeka mysleť sám o sebe – sebareflexia. Sebareflexia dal vniknúť novej ľudskej vlastnosti – sebectvu. Myslieť sám o sebe nám dala novú úroveň voľnosti vo svojom konaní – započal proces individualizácie… Otvorením Pandorinej skrinky individualizácie sa uvoľnili negatívne vlastnosti ako sebectvo, nenásytnosť, parazitizmus, snaha ovládať iných a pod.
Rastúcim egom a sebectvom sa začala u niektorých jedincov vytrácať schopnosť vnímať sa ako súčasť vyšších celkov, napr. Kmeňu, Ľudstva, Života, Zeme, Vesmíru, či Boha.Viera v oddelenosť od celku otvorila brány Diablovi v nás: túžbu nechať na seba robiť iných – okrádať svoje okolie. Vznikol evolučne nový typ človeka: homosociopathic – človek sociopatický – parazit (metaforicky: upír).
Sociopatizmus prináša nový dôvod (pred tým v prírode nepoznaný) medzi sebou bojovať – bojovať o zotročenie druhého. Snaha donútiť druhého, aby pracoval pre mňa. Kolotoč násilia sa začal roztáčať…
Sociopatický prístup mal počas tohto obdobia ľudskej civilizácie rôzne formy.. Od prvých škrečkov vo vlastnom kmeni, cez kmene špecializujúce sa na banditizmus, naprieč obrovskými ríšami ako napr. Perzská, Rímska, Britská, či dnešná Americká…Sociopatizmom započalo privlastňovanie – privatizácia (pôvodne spoločného) kmeňového majetku, ktorý sa menil na osobný majetok.
Tým to však neskončilo… Nový typ sociopatického človeka započal požičiavať ‘svoje vlastníctvo’ (napr. nástroje, jedlo, zvieratá) za protihodnotu: prácu, či jej výsledok (jedlo, nástroj). Vznikol nový typ vlastníctva (v prírode dovtedy nevídaného): súkromného vlastníctva. Vlastníctva nie určeného pre vlastnú potrebu, ale vlastníctva určeného k okrádaniu druhých. Započala sa nová vlna privatizácie: prechodu osobného majetku ľudí na súkromný majetok upírov.
Čo s nahonobeným majetkom? Tento proces sociopatizácie spoločnosti prináša ďalší nový vynález: ‘dedičstvo majetku’, ktoré umožnilo kumuláciu majetku.
Pred tým, u zvierat či v živote v kmeni, sa väčšina majetku (okrem osobných predmetov) nededila na priamych potomkov, ale zostávala kmeňu – majetok jednotlivcov sa nekumuloval.
S kumuláciou majetku sa kumulovala aj moc..
Leadrom v skupine sa už viac nestal prirodzene najschopnejší človek v kmeni, ale najmajetnejší a najmocnejší panovník. A tak v kmeni vyrástli feudáli vlastniaci majetok svojho kmeňa o ktorí okradli svojich bratov a sestry a zotročili si ich..
Upíri vo svojom vnimaní sveta nikdy nenájdu vnútorný mier. Vždy sa nájde niekto iný, ohrozujúci ich pozíciu, vlastniaci viacej otrokov, majúci väčšiu moc, či väčší majetok. Tak vznikla nenásytiteľná túžba sociopatických ľudí vlastniť stále viac, ktorá môže za väčšinu našich spoločenských problémov.
Treba povedať, že nie všetci ľudia podľahli Diablovi individualizácie (ktorá dnes dúfam kulminuje) a stratili schopnosť vidieť sa aj ako súčasť spoločnosti. Veľa ľudí si začala uvedomovať seba, svoju individualitu bez straty schopnosti vnímať sa naďalej aj ako súčasť vyšších celkov.
Napriek tomu že drvivá väčšina populácie prirodzene túži po spravodlivej kooperácii s ostatnými (mentálne zdravý človek na svojom seje, i žne len na svojom, cudzie nežiada), prijali sme sociopatický systém relatívne malého (odhaduje sa 4%) percenta populácie.Ako empatický človek nechápem upírov, ani ich túžbu vysávať z ľudí životodarnú silu.. Ľutujem ich, lebo nepochopili dôvod svojej existencie! Tá totiž nie je v kumulovaní moci a hedonistickom parazitovaní na práci iných, ale v možnosti tvoriť a pracovať pre iných. Vytvárať s inými ľuďmi synergiu – energiu lásky.
Všetko sa však deje s nejakého dôvodu a treba náš vývoj akceptovať. Na to aby sme sa pozdvihli na vyššiu úroveň bytia, sme zrejme museli spadnúť ho bahna násilia a boju o moc.
Do dnes sme v tomto svete boju každého proti každému mohli prežiť, lebo naše zbrane dokázali zabíjať relatívne málo ľudí. Dnes sme však technológie zabíjania vyvinuli na takú úroveň, že ak nezmeníme svoj prístup, tak sa zrejme v krátkej dobe vzájomne vyvraždíme! Nehovoriac o tom, že hedonizmom ako dôvodom bytia zabíjame našu matku Zem.
Ľudstvo nie je niekto iný, ľudstvo sa skladá s jednotlivcov, ľudstvo si ty!
Si pripravený spraviť ďalší evolučný krok, alebo sa rozhodneš pre vymretie?
