Nieto Slobody bez Zodpovednosti.
Sloboda vyplýva z prevzatej Zodpovednosti.
V starom systéme sa k ľuďom bez zodpovednosti pochopiteľne pristupovalo bez rešpektu, ako k nezodpovednému dieťatku, či dokonca ovci bez samostatnosti a autonómie, ktorej treba diktovať. Štát vynucoval zákonmi bezpečnosť, zdravotnú nezávadnosť, minimálnu záruku, právo na opravu a pod.
Ako zodpovedný slobodný človek sa sám vedome rozhodnem, čomu budem (či nebudem) venovať pozornosť, s kým budem spolupracovať a s kým nie, aké produkty či, služby využívam (zohľadňujem bezpečnosť, zdravotnú nezávadnosť, záruku, právo na opravu a pod.).
Zodpovední Ľudia sa organizujú s ostatnými, aby mohli slobodne spoločne spolupracovať v oblastiach a spôsobom, aký uznajú za vhodné.
Nespoločenské správanie nie je zakazované, ale prirodzene ostrakizované.
Nedať pozornosť nie je násilie – tým sú dodržané Zásady Slobodnej Spoločnosti. Na rozdiel od dnešného násilného systému, človek môže žiť podľa svojich predstáv, pokiaľ tým neubližuje iným.
1. Mám právo a zodpovednosť nekonať.
Nemôžeme byť nútení konať či dávať pozornosť niečomu podľa predstáv iných ľudí.
2. Mám právo a zodpovednosť konať podľa svojho presvedčenia a svedomia,
pokiaľ tým nepotláčam práva iného, neubližujem inému ani ho nevystavujem riziku.
3. Mám právo a zodpovednosť rozhodovať o tom, ako žijem/e.
A to na úrovni jednotlivca, ako aj na úrovni skupín, ktorých som/sme členom.
4. Mám právo na samostatnosť – autonómiu (princíp subsidiarity).
Spoločenská moc pochádza od jednotlivcov. Spoločenské celky bližšie k zdroju moci majú vyššiu právomoc. Rozhodnutia prijímame na najnižšej možnej úrovni správy, ktorá je schopná ich riešiť. Vyššie úrovne riadenia (dnes napr. obec, štát, nadnárodné inštitúcie) zasahujú len vtedy, ak nižšia úroveň nedokáže problém vyriešiť sama. Tolerantná, odspodu tvorená samosprávna demokracia – nie je “diktatúra väčšiny”!
Nemusíme spolu súhlasiť. Ľudia sa podieľajú len na projektoch, s ktorými sa stotožňujú.
5. Mám/e právo bezpodmienečne žiť na povrchu planéty.
Máme právo na Slobodnú Zem. Nik nemôže vlastniť Matku Zem, iba mať užívacie právo na Zem, ktorú je schopný užívať a obhospodarovať.
Je to návrat k prirodzenému právu užívať Zem, v akom sme žili po státisíce rokov v rodoch a kmeňoch. Sociálny konštrukt vlastniť Zem pod zadkom druhého sa rozvinul až neskôr, s pokročilejším banditizmom.
